Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   et Sidesõnad 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [üheksakümmend neli]

Sidesõnad 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Oo-a -uni v--m l--e-. O___ k___ v___ l_____ O-t- k-n- v-h- l-p-b- --------------------- Oota kuni vihm lõpeb. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Oo---ku---ma -----s -l--. O___ k___ m_ v_____ o____ O-t- k-n- m- v-l-i- o-e-. ------------------------- Oota kuni ma valmis olen. 0
Počkaj, kým príde späť. Oo-- --ni ta t-gas- t-le-. O___ k___ t_ t_____ t_____ O-t- k-n- t- t-g-s- t-l-b- -------------------------- Oota kuni ta tagasi tuleb. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. M--------k--i-mu---u--ed -- -uiv-d. M_ o____ k___ m_ j______ o_ k______ M- o-t-n k-n- m- j-u-s-d o- k-i-a-. ----------------------------------- Ma ootan kuni mu juuksed on kuivad. 0
Počkám, kým skončí film. M- --t-- ku-----lm ä-a l-pe-. M_ o____ k___ f___ ä__ l_____ M- o-t-n k-n- f-l- ä-a l-p-b- ----------------------------- Ma ootan kuni film ära lõpeb. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. M---ota--ku-- f--ri-t-l---oh-lis-k----h--. M_ o____ k___ f____ t___ r_________ l_____ M- o-t-n k-n- f-o-i t-l- r-h-l-s-k- l-h-b- ------------------------------------------ Ma ootan kuni foori tuli roheliseks läheb. 0
Kedy ideš na dovolenku? Milla-----puh--sel- --ida-? M_____ s_ p________ s______ M-l-a- s- p-h-u-e-e s-i-a-? --------------------------- Millal sa puhkusele sõidad? 0
Ešte pred letnými prázdninami? V-e- --ne -uv--aheaga? V___ e___ s___________ V-e- e-n- s-v-v-h-a-a- ---------------------- Veel enne suvevaheaga? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Jah,-e--e-su-evah--ja alg--t. J___ e___ s__________ a______ J-h- e-n- s-v-v-h-a-a a-g-s-. ----------------------------- Jah, enne suvevaheaja algust. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Pa-and- -a--- --n-- --- -alv--l-ab. P______ k____ e____ k__ t___ a_____ P-r-n-a k-t-s e-n-, k-i t-l- a-g-b- ----------------------------------- Paranda katus enne, kui talv algab. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Pe-e-o-a-k-ed-enn----ui lau---i---d. P___ o__ k___ e____ k__ l____ i_____ P-s- o-a k-e- e-n-, k-i l-u-a i-t-d- ------------------------------------ Pese oma käed enne, kui lauda istud. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Su-ge --en-e-ne--kui v-l-a-l-h-d. S____ a___ e____ k__ v____ l_____ S-l-e a-e- e-n-, k-i v-l-a l-h-d- --------------------------------- Sulge aken enne, kui välja lähed. 0
Kedy prídeš domov? Mi---l -- ko-- t--e-? M_____ s_ k___ t_____ M-l-a- s- k-j- t-l-d- --------------------- Millal sa koju tuled? 0
Po vyučovaní? P-a-- -unde? P____ t_____ P-a-e t-n-e- ------------ Peale tunde? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. J-h, -e-l- -u-d-de-lõppu. J___ p____ t______ l_____ J-h- p-a-e t-n-i-e l-p-u- ------------------------- Jah, peale tundide lõppu. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. P-ale-----, -ui-t-l-õnnet-s-o----e- s-anud-ta-------öö-ada. P____ s____ k__ t__ õ______ o___ e_ s_____ t_ e___ t_______ P-a-e s-d-, k-i t-l õ-n-t-s o-i- e- s-a-u- t- e-a- t-ö-a-a- ----------------------------------------------------------- Peale seda, kui tal õnnetus oli, ei saanud ta enam töötada. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. P--le s-d-- kui-----ö---a--as- läks--- Amee--k-ss-. P____ s____ k__ t_ t__ k______ l___ t_ A___________ P-a-e s-d-, k-i t- t-ö k-o-a-, l-k- t- A-e-r-k-s-e- --------------------------------------------------- Peale seda, kui ta töö kaotas, läks ta Ameerikasse. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Pea-e-seda- --i--- Am--rik-s---------s-- ta---kk--s. P____ s____ k__ t_ A__________ l____ s__ t_ r_______ P-a-e s-d-, k-i t- A-e-r-k-s-e l-k-, s-i t- r-k-a-s- ---------------------------------------------------- Peale seda, kui ta Ameerikasse läks, sai ta rikkaks. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + estónčina (1-100) MP3 estónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...