Slovníček fráz

sk Na letisku   »   et Lennujaamas

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [kolmkümmend viis]

Lennujaamas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Ma--o-v-ks-n------ Atee-as---br---er---. M_ s________ l____ A________ b__________ M- s-o-i-s-n l-n-u A-e-n-s-e b-o-e-r-d-. ---------------------------------------- Ma sooviksin lendu Ateenasse broneerida. 0
Je to priamy let? Ka--s-e-on-o-s-l---? K__ s__ o_ o________ K-s s-e o- o-s-l-n-? -------------------- Kas see on otselend? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. P-lun--k- ak-a--ht----t-es---s-ta--. P____ ü__ a________ m_______________ P-l-n ü-s a-n-k-h-, m-t-e-u-t-e-a-a- ------------------------------------ Palun üks aknakoht, mittesuitsetaja. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. M---o-v----- o-a b-on-eri----kin-i-ada. M_ s________ o__ b__________ k_________ M- s-o-i-s-n o-a b-o-e-r-n-u k-n-i-a-a- --------------------------------------- Ma sooviksin oma broneeringu kinnitada. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. M--so-v---i- o----ron-e-i--u---hist---. M_ s________ o__ b__________ t_________ M- s-o-i-s-n o-a b-o-e-r-n-u t-h-s-a-a- --------------------------------------- Ma sooviksin oma broneeringu tühistada. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Ma--oo--k--n --a-b-------n------u-a. M_ s________ o__ b___________ m_____ M- s-o-i-s-n o-a b-o-e-r-n-u- m-u-a- ------------------------------------ Ma sooviksin oma broneeringut muuta. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? M-l-a- --heb j--g--ne-l-nnuk--ooma? M_____ l____ j_______ l_____ R_____ M-l-a- l-h-b j-r-m-n- l-n-u- R-o-a- ----------------------------------- Millal läheb järgmine lennuk Rooma? 0
Sú ešte dve miesta voľné? Kas-k--s--------- --el --b-d? K__ k___ k____ o_ v___ v_____ K-s k-k- k-h-a o- v-e- v-b-d- ----------------------------- Kas kaks kohta on veel vabad? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Ei,----l-o- --e- -in--t--k- koht--aba. E__ m___ o_ v___ a_____ ü__ k___ v____ E-, m-i- o- v-e- a-n-l- ü-s k-h- v-b-. -------------------------------------- Ei, meil on veel ainult üks koht vaba. 0
Kedy pristaneme? M---al--- ma-n----? M_____ m_ m________ M-l-a- m- m-a-d-m-? ------------------- Millal me maandume? 0
Kedy tam budeme? Mil-a--m- s------? M_____ m_ s_______ M-l-a- m- s-a-u-e- ------------------ Millal me saabume? 0
Kedy ide autobus do centra? M--la- sõidab---ss-k---l---a? M_____ s_____ b___ k_________ M-l-a- s-i-a- b-s- k-s-l-n-a- ----------------------------- Millal sõidab buss kesklinna? 0
Je to váš kufor? Kas-se- -n-t--e k-h--r? K__ s__ o_ t___ k______ K-s s-e o- t-i- k-h-e-? ----------------------- Kas see on teie kohver? 0
Je to vaša taška? K-----e -n -eie--o--? K__ s__ o_ t___ k____ K-s s-e o- t-i- k-t-? --------------------- Kas see on teie kott? 0
Je to vaša batožina? Ka- --e on-teie----a-? K__ s__ o_ t___ p_____ K-s s-e o- t-i- p-g-s- ---------------------- Kas see on teie pagas? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Kui------ p---si- v-in---asa -õ--a? K__ p____ p______ v___ k____ v_____ K-i p-l-u p-g-s-t v-i- k-a-a v-t-a- ----------------------------------- Kui palju pagasit võin kaasa võtta? 0
Dvadsať kíl. K---k--me-d k--o. K__________ k____ K-k-k-m-e-d k-l-. ----------------- Kakskümmend kilo. 0
Čože, len dvadsať kíl? Mi-- a-nu---ka-sk-m-e---kilo? M___ a_____ k__________ k____ M-s- a-n-l- k-k-k-m-e-d k-l-? ----------------------------- Mis, ainult kakskümmend kilo? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!