Slovníček fráz

sk Na letisku   »   sl Na letališču

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [petintrideset]

Na letališču

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. R--(a- -- -e-e---ra--a- --t - A---e. R_____ b_ r____________ l__ v A_____ R-d-a- b- r-z-r-i-a-(-) l-t v A-e-e- ------------------------------------ Rad(a) bi rezerviral(a) let v Atene. 0
Je to priamy let? A---je--- -e--sred-n-l--? A__ j_ t_ n_________ l___ A-i j- t- n-p-s-e-e- l-t- ------------------------- Ali je to neposreden let? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Pro-im --d-- p-- -knu,-- --d-lk- z--neka-ilce. P_____ s____ p__ o____ v o______ z_ n_________ P-o-i- s-d-ž p-i o-n-, v o-d-l-u z- n-k-d-l-e- ---------------------------------------------- Prosim sedež pri oknu, v oddelku za nekadilce. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Rad--) b- -ot-d----)-s--jo r-ze-va--jo. R_____ b_ p_________ s____ r___________ R-d-a- b- p-t-d-l-a- s-o-o r-z-r-a-i-o- --------------------------------------- Rad(a) bi potrdil(a) svojo rezervacijo. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. R--(a--b--p----i-al-----v-j- -eze-va-i-o. R_____ b_ p___________ s____ r___________ R-d-a- b- p-e-l-c-l-a- s-o-o r-z-r-a-i-o- ----------------------------------------- Rad(a) bi preklical(a) svojo rezervacijo. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. R---a- b--spre---il-a) s------eze-vaci--. R_____ b_ s___________ s____ r___________ R-d-a- b- s-r-m-n-l-a- s-o-o r-z-r-a-i-o- ----------------------------------------- Rad(a) bi spremenil(a) svojo rezervacijo. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? Kda- ---eti-na-lednje -et-lo-- R--? K___ o_____ n________ l_____ v R___ K-a- o-l-t- n-s-e-n-e l-t-l- v R-m- ----------------------------------- Kdaj odleti naslednje letalo v Rim? 0
Sú ešte dve miesta voľné? St-----p-------va me--a? S__ š_ p_____ d__ m_____ S-a š- p-o-t- d-a m-s-a- ------------------------ Sta še prosta dva mesta? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. N-- -ma-- ---š---no -r--t---e-t-. N__ i____ l_ š_ e__ p_____ m_____ N-, i-a-o l- š- e-o p-o-t- m-s-o- --------------------------------- Ne, imamo le še eno prosto mesto. 0
Kedy pristaneme? K-aj -ri----em-? K___ p__________ K-a- p-i-t-n-m-? ---------------- Kdaj pristanemo? 0
Kedy tam budeme? Kdaj -omo---m? K___ b___ t___ K-a- b-m- t-m- -------------- Kdaj bomo tam? 0
Kedy ide autobus do centra? K-a- p-l-- kakše---vt--us-v--e-te- m---a? K___ p____ k_____ a______ v c_____ m_____ K-a- p-l-e k-k-e- a-t-b-s v c-n-e- m-s-a- ----------------------------------------- Kdaj pelje kakšen avtobus v center mesta? 0
Je to váš kufor? J--t--vaš kovček? J_ t_ v__ k______ J- t- v-š k-v-e-? ----------------- Je to vaš kovček? 0
Je to vaša taška? J- -- -aša t-rb-? J_ t_ v___ t_____ J- t- v-š- t-r-a- ----------------- Je to vaša torba? 0
Je to vaša batožina? J- -o v-ša-prtl-aga? J_ t_ v___ p________ J- t- v-š- p-t-j-g-? -------------------- Je to vaša prtljaga? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? K---k- pr---ag- lah-- vz-mem s--a--? K_____ p_______ l____ v_____ s s____ K-l-k- p-t-j-g- l-h-o v-a-e- s s-b-? ------------------------------------ Koliko prtljage lahko vzamem s sabo? 0
Dvadsať kíl. D-ajset kil--r----. D______ k__________ D-a-s-t k-l-g-a-o-. ------------------- Dvajset kilogramov. 0
Čože, len dvadsať kíl? Kaj,-sam---v--s-- ki-o---m-v? K___ s___ d______ k__________ K-j- s-m- d-a-s-t k-l-g-a-o-? ----------------------------- Kaj, samo dvajset kilogramov? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!