Slovníček fráz

sk Čísla   »   af Getalle

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [sewe]

Getalle

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Počítam: Ek-te-: E_ t___ E- t-l- ------- Ek tel: 0
jeden, dva, tri e-n,--wee,--rie e___ t____ d___ e-n- t-e-, d-i- --------------- een, twee, drie 0
Počítam do troch. E- t-- t-t ----. E_ t__ t__ d____ E- t-l t-t d-i-. ---------------- Ek tel tot drie. 0
Počítam ďalej: Ek -el v--der: E_ t__ v______ E- t-l v-r-e-: -------------- Ek tel verder: 0
štyri, päť, šesť, v--r- vy---ses, v____ v___ s___ v-e-, v-f- s-s- --------------- vier, vyf, ses, 0
sedem, osem, deväť sew-,-a--, ---e s____ a___ n___ s-w-, a-t- n-g- --------------- sewe, agt, nege 0
Počítam. Ek -e-. E_ t___ E- t-l- ------- Ek tel. 0
Počítaš. Jy-te-. J_ t___ J- t-l- ------- Jy tel. 0
Počíta. Hy--e-. H_ t___ H- t-l- ------- Hy tel. 0
Jeden. Prvý. Ee-. Di--e----e. E___ D__ e______ E-n- D-e e-r-t-. ---------------- Een. Die eerste. 0
Dva. Druhý. Twe-. Di----e--e. T____ D__ t______ T-e-. D-e t-e-d-. ----------------- Twee. Die tweede. 0
Tri. Tretí. Dri-- Di- de--e. D____ D__ d_____ D-i-. D-e d-r-e- ---------------- Drie. Die derde. 0
Štyri. Štvrtý. V-e----ie-vi-rde. V____ D__ v______ V-e-. D-e v-e-d-. ----------------- Vier. Die vierde. 0
Päť. Piaty. Vy-.-D-e---fd-. V___ D__ v_____ V-f- D-e v-f-e- --------------- Vyf. Die vyfde. 0
Šesť. Šiesty. S-s. Di- se-de. S___ D__ s_____ S-s- D-e s-s-e- --------------- Ses. Die sesde. 0
Sedem. Siedmy. S-we- Di- sew--de. S____ D__ s_______ S-w-. D-e s-w-n-e- ------------------ Sewe. Die sewende. 0
Osem. Ôsmy. Ag-- --e a-tst-. A___ D__ a______ A-t- D-e a-t-t-. ---------------- Agt. Die agtste. 0
Deväť. Deviaty. N--e. --- ----n-e. N____ D__ n_______ N-g-. D-e n-g-n-e- ------------------ Nege. Die negende. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!