Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   af In die disko

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [ses en veertig]

In die disko

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? I----- --o-l o-p? I_ d__ s____ o___ I- d-e s-o-l o-p- ----------------- Is die stoel oop? 0
Smiem si k Vám sadnúť? M-g-ek h------t? M__ e_ h___ s___ M-g e- h-e- s-t- ---------------- Mag ek hier sit? 0
Iste. G--a-. G_____ G-a-g- ------ Graag. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Wa- -in- u v-- d-- m-siek? W__ d___ u v__ d__ m______ W-t d-n- u v-n d-e m-s-e-? -------------------------- Wat dink u van die musiek? 0
Je trochu hlasná. ’n-B-etj-- te h-rd. ’_ B______ t_ h____ ’- B-e-j-e t- h-r-. ------------------- ’n Bietjie te hard. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Ma-- di- groep-s--e- heel-g-e-. M___ d__ g____ s____ h___ g____ M-a- d-e g-o-p s-e-l h-e- g-e-. ------------------------------- Maar die groep speel heel goed. 0
Chodievate sem často? K-m u -ereel----er-atoe? K__ u g______ h_________ K-m u g-r-e-d h-e-n-t-e- ------------------------ Kom u gereeld hiernatoe? 0
Nie, toto je prvý raz. N-e--dit -s-d-- --rs-e k-e-. N___ d__ i_ d__ e_____ k____ N-e- d-t i- d-e e-r-t- k-e-. ---------------------------- Nee, dit is die eerste keer. 0
Ešte som tu nebol. Ek-w-- -og n-oi--t-vo-e h-e- ni-. E_ w__ n__ n____ t_____ h___ n___ E- w-s n-g n-o-t t-v-r- h-e- n-e- --------------------------------- Ek was nog nooit tevore hier nie. 0
Zatancujete si? Da-- u? D___ u_ D-n- u- ------- Dans u? 0
Možno neskôr. M------ lat-r. M______ l_____ M-s-i-n l-t-r- -------------- Miskien later. 0
Neviem tak dobre tancovať. Ek-k-n-nie s- g-e- -a-- n-e. E_ k__ n__ s_ g___ d___ n___ E- k-n n-e s- g-e- d-n- n-e- ---------------------------- Ek kan nie so goed dans nie. 0
To je celkom jednoduché. Dit ---heel-m--l--. D__ i_ h___ m______ D-t i- h-e- m-k-i-. ------------------- Dit is heel maklik. 0
Ukážem Vám to. E- ----u w-s. E_ s__ u w___ E- s-l u w-s- ------------- Ek sal u wys. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Nee- -ie-e--’n--n-er ---r. N___ l_____ ’_ a____ k____ N-e- l-e-e- ’- a-d-r k-e-. -------------------------- Nee, liewer ’n ander keer. 0
Čakáte na niekoho? Wag u---r -e---d? W__ u v__ i______ W-g u v-r i-m-n-? ----------------- Wag u vir iemand? 0
Áno, na môjho priateľa. Ja, v-- -y k----. J__ v__ m_ k_____ J-, v-r m- k-r-l- ----------------- Ja, vir my kêrel. 0
Tam vzadu už prichádza! Da-----m hy-nou! D___ k__ h_ n___ D-a- k-m h- n-u- ---------------- Daar kom hy nou! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!