Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   af Voegwoorde 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [vier en negentig]

Voegwoorde 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. W-- -o---it op-o- re-n. W__ t__ d__ o____ r____ W-g t-t d-t o-h-u r-ë-. ----------------------- Wag tot dit ophou reën. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Wa- --t -------r-is. W__ t__ e_ k____ i__ W-g t-t e- k-a-r i-. -------------------- Wag tot ek klaar is. 0
Počkaj, kým príde späť. Wa---ot ---t-r-gko-. W__ t__ h_ t________ W-g t-t h- t-r-g-o-. -------------------- Wag tot hy terugkom. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Ek--a---------ha----ro-g---. E_ w__ t__ m_ h___ d____ i__ E- w-g t-t m- h-r- d-o-g i-. ---------------------------- Ek wag tot my hare droog is. 0
Počkám, kým skončí film. Ek-w-- t-t d-e-r-lp--n- kl-ar---. E_ w__ t__ d__ r_______ k____ i__ E- w-g t-t d-e r-l-r-n- k-a-r i-. ---------------------------------- Ek wag tot die rolprent klaar is. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. Ek --- t-t die-ve--ee-s--- gro-- --. E_ w__ t__ d__ v__________ g____ i__ E- w-g t-t d-e v-r-e-r-l-g g-o-n i-. ------------------------------------ Ek wag tot die verkeerslig groen is. 0
Kedy ideš na dovolenku? W---e----aan -- -e- ----of? W______ g___ j_ m__ v______ W-n-e-r g-a- j- m-t v-r-o-? --------------------------- Wanneer gaan jy met verlof? 0
Ešte pred letnými prázdninami? No- --o----- som-rvak-n-ie? N__ v___ d__ s_____________ N-g v-o- d-e s-m-r-a-a-s-e- --------------------------- Nog voor die somervakansie? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. J-, --g------di- ----rv-k-nsie---g-n. J__ n__ v___ d__ s____________ b_____ J-, n-g v-o- d-e s-m-r-a-a-s-e b-g-n- ------------------------------------- Ja, nog voor die somervakansie begin. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. H-rst-- ----dak ------ie--i-te---e-i-. H______ d__ d__ v___ d__ w_____ b_____ H-r-t-l d-e d-k v-o- d-e w-n-e- b-g-n- -------------------------------------- Herstel die dak voor die winter begin. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. W-s---- h---e ---r--y-a-- -af-- sit. W__ j__ h____ v___ j_ a__ t____ s___ W-s j-u h-n-e v-o- j- a-n t-f-l s-t- ------------------------------------ Was jou hande voor jy aan tafel sit. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Ma------ -i- --ns-e- --or-j- ui---a-. M___ t__ d__ v______ v___ j_ u_______ M-a- t-e d-e v-n-t-r v-o- j- u-t-a-n- ------------------------------------- Maak toe die venster voor jy uitgaan. 0
Kedy prídeš domov? W-nn----k-m--y-hu-s--o-? W______ k__ j_ h___ t___ W-n-e-r k-m j- h-i- t-e- ------------------------ Wanneer kom jy huis toe? 0
Po vyučovaní? Na-k-a-- - Na d-- -es? N_ k____ / N_ d__ l___ N- k-a-? / N- d-e l-s- ---------------------- Na klas? / Na die les? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Ja--nad-- --- k-as --r-y-i-. J__ n____ d__ k___ v____ i__ J-, n-d-t d-e k-a- v-r-y i-. ---------------------------- Ja, nadat die klas verby is. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. Nadat h------n--l-k-geh-d---t--k---hy ni---ee- -erk ---. N____ h_ ’_ o______ g____ h___ k__ h_ n__ m___ w___ n___ N-d-t h- ’- o-g-l-k g-h-d h-t- k-n h- n-e m-e- w-r- n-e- -------------------------------------------------------- Nadat hy ’n ongeluk gehad het, kon hy nie meer werk nie. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. Nad-t-hy-s- we-k---r--or----- is -y ---Am-r--a. N____ h_ s_ w___ v______ h___ i_ h_ n_ A_______ N-d-t h- s- w-r- v-r-o-r h-t- i- h- n- A-e-i-a- ----------------------------------------------- Nadat hy sy werk verloor het, is hy na Amerika. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Na-a- h--Am---k------i---h-t--y --- ge-o-d. N____ h_ A______ t__ i__ h__ h_ r__ g______ N-d-t h- A-e-i-a t-e i-, h-t h- r-k g-w-r-. ------------------------------------------- Nadat hy Amerika toe is, het hy ryk geword. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...