Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   ro Conjuncţii 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [nouăzeci şi patru]

Conjuncţii 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Aşt-aptă-p-nă se-op--ş-e -l--i-. A_______ p___ s_ o______ p______ A-t-a-t- p-n- s- o-r-ş-e p-o-i-. -------------------------------- Aşteaptă până se opreşte ploaia. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Aş-e--tă --n- e--ata. A_______ p___ e g____ A-t-a-t- p-n- e g-t-. --------------------- Aşteaptă până e gata. 0
Počkaj, kým príde späť. A--e-p-- --nă--- --to----. A_______ p___ s_ î________ A-t-a-t- p-n- s- î-t-a-c-. -------------------------- Aşteaptă până se întoarce. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. A-tep- p------ -----sc-- ----l. A_____ p___ m_ s__ u____ p_____ A-t-p- p-n- m- s-a u-c-t p-r-l- ------------------------------- Aştept până mi s-a uscat părul. 0
Počkám, kým skončí film. Aş-e-t------se----mi--------l. A_____ p___ s_ t______ f______ A-t-p- p-n- s- t-r-i-ă f-l-u-. ------------------------------ Aştept până se termină filmul. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. Aş-ep- -ân- s- f-ce -e--e-l- -e-a--r. A_____ p___ s_ f___ v____ l_ s_______ A-t-p- p-n- s- f-c- v-r-e l- s-m-f-r- ------------------------------------- Aştept până se face verde la semafor. 0
Kedy ideš na dovolenku? Câ---me--i -- co----iu? C___ m____ î_ c________ C-n- m-r-i î- c-n-e-i-? ----------------------- Când mergi în concediu? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Î----------- d- v-canţ--d- -ară? Î___ î______ d_ v______ d_ v____ Î-c- î-a-n-e d- v-c-n-a d- v-r-? -------------------------------- Încă înainte de vacanţa de vară? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. Da, î-că î-a-nte -- încea---vaca----de---ră. D__ î___ î______ s_ î______ v______ d_ v____ D-, î-c- î-a-n-e s- î-c-a-ă v-c-n-a d- v-r-. -------------------------------------------- Da, încă înainte să înceapă vacanţa de vară. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. Repa-ă-aco--r--u- ----n-- să vi-ă--a---. R_____ a_________ î______ s_ v___ i_____ R-p-r- a-o-e-i-u- î-a-n-e s- v-n- i-r-a- ---------------------------------------- Repară acoperişul înainte să vină iarna. 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. Sp--ă----p- ---ni î-ain-- s- -e-aşez--la --s-. S_______ p_ m____ î______ s_ t_ a____ l_ m____ S-a-ă-t- p- m-i-i î-a-n-e s- t- a-e-i l- m-s-. ---------------------------------------------- Spală-te pe mâini înainte să te aşezi la masă. 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Înch-de -ea-ul-î----te -ă ---i. Î______ g_____ î______ s_ i____ Î-c-i-e g-a-u- î-a-n-e s- i-ş-. ------------------------------- Închide geamul înainte să ieşi. 0
Kedy prídeš domov? C--- -i--a-as-? C___ v__ a_____ C-n- v-i a-a-ă- --------------- Când vii acasă? 0
Po vyučovaní? Du----u--? D___ c____ D-p- c-r-? ---------- După curs? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Da,---pă ----e --rm-n---u----. D__ d___ c_ s_ t______ c______ D-, d-p- c- s- t-r-i-ă c-r-u-. ------------------------------ Da, după ce se termină cursul. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. D-p- -e a-a--- -- acci--------a --- put-- -u-ra. D___ c_ a a___ u_ a_______ n_ a m__ p____ l_____ D-p- c- a a-u- u- a-c-d-n- n- a m-i p-t-t l-c-a- ------------------------------------------------ După ce a avut un accident nu a mai putut lucra. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. D--- -e --------r--- ---j-a-a-pl--at-î- -m-r--a. D___ c_ ş___ p______ s_____ a p_____ î_ A_______ D-p- c- ş--- p-e-d-t s-u-b- a p-e-a- î- A-e-i-a- ------------------------------------------------ După ce şi-a pierdut slujba a plecat în America. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. D-pă-ce-a pl-ca- -n-A-e-ic- s-- î---g-ţi-. D___ c_ a p_____ î_ A______ s__ î_________ D-p- c- a p-e-a- î- A-e-i-a s-a î-b-g-ţ-t- ------------------------------------------ După ce a plecat în America s-a îmbogăţit. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...