Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   he ‫מילות חיבור 1‬

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

‫94 [תשעים וארבע]‬

94 [tish'im w'arba]

‫מילות חיבור 1‬

milot xibur 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. ‫חכה / י--- ----י- ל-דת-גש--‬ ‫___ / י ע_ ש_____ ל___ ג____ ‫-כ- / י ע- ש-פ-י- ל-ד- ג-ם-‬ ----------------------------- ‫חכה / י עד שיפסיק לרדת גשם.‬ 0
x-keh-xak- ad---i---------e--t-g---em. x_________ a_ s_______ l______ g______ x-k-h-x-k- a- s-i-f-i- l-r-d-t g-s-e-. -------------------------------------- xakeh/xaki ad shiefsiq laredet geshem.
Počkaj, kým budem hotový (hotová). ‫----/ - ע--ש-סיים.‬ ‫___ / י ע_ ש_______ ‫-כ- / י ע- ש-ס-י-.- -------------------- ‫חכה / י עד שאסיים.‬ 0
x-------ki ad--he'asa-e-. x_________ a_ s__________ x-k-h-x-k- a- s-e-a-a-e-. ------------------------- xakeh/xaki ad she'asayem.
Počkaj, kým príde späť. ‫חכה - י ע---הו---חז---‬ ‫___ / י ע_ ש___ י______ ‫-כ- / י ע- ש-ו- י-ז-ר-‬ ------------------------ ‫חכה / י עד שהוא יחזור.‬ 0
xake--xaki-a- she-u------or. x_________ a_ s____ y_______ x-k-h-x-k- a- s-e-u y-x-z-r- ---------------------------- xakeh/xaki ad shehu yaxazor.
Počkám, kým budú moje vlasy suché. ‫א-- ממ-ין-/-ה-ש-ש--ר-ש---י-י-בש-‬ ‫___ מ____ / ה ש_____ ש__ י_______ ‫-נ- מ-ת-ן / ה ש-ש-ע- ש-י י-י-ב-.- ---------------------------------- ‫אני ממתין / ה שהשיער שלי יתייבש.‬ 0
a-i mam-------t-nah--h---sse---r---e-i i-y-be-h. a__ m______________ s___________ s____ i________ a-i m-m-i-/-a-t-n-h s-e-a-s-y-a- s-e-i i-y-b-s-. ------------------------------------------------ ani mamtin/mamtinah shehassey'ar sheli ityabesh.
Počkám, kým skončí film. ‫-ני ממתי- --- ש-סרט י---י--‬ ‫___ מ____ / ה ש____ י_______ ‫-נ- מ-ת-ן / ה ש-ס-ט י-ת-י-.- ----------------------------- ‫אני ממתין / ה שהסרט יסתיים.‬ 0
an- -a--in-------ah s-eh-se-et--s-a--m. a__ m______________ s_________ i_______ a-i m-m-i-/-a-t-n-h s-e-a-e-e- i-t-y-m- --------------------------------------- ani mamtin/mamtinah shehaseret istayem.
Počkám, kým bude na semafore zelená. ‫--י-מ--י- --ה -הר---ר-ית-לף -י-ו-.‬ ‫___ מ____ / ה ש______ י____ ל______ ‫-נ- מ-ת-ן / ה ש-ר-ז-ר י-ח-ף ל-ר-ק-‬ ------------------------------------ ‫אני ממתין / ה שהרמזור יתחלף לירוק.‬ 0
an- m-m--n-----ina--she---a-zo--itx-le- l-ye-o-. a__ m______________ s__________ i______ l_______ a-i m-m-i-/-a-t-n-h s-e-a-a-z-r i-x-l-f l-y-r-q- ------------------------------------------------ ani mamtin/mamtinah sheharamzor itxalef leyeroq.
Kedy ideš na dovolenku? ‫מת--את /-ה --סע-/-- ל-ופשה?‬ ‫___ א_ / ה נ___ / ת ל_______ ‫-ת- א- / ה נ-ס- / ת ל-ו-ש-?- ----------------------------- ‫מתי את / ה נוסע / ת לחופשה?‬ 0
m--ay-a-a-----n--e'--nosa'-- l-xu-s---? m____ a______ n_____________ l_________ m-t-y a-a-/-t n-s-'-/-o-a-a- l-x-f-h-h- --------------------------------------- matay atah/at nose'a/nosa'at l'xufshah?
Ešte pred letnými prázdninami? ‫ע-ד ל-נ---חיל- ח------ק-ץ?‬ ‫___ ל___ ת____ ח____ ה_____ ‫-ו- ל-נ- ת-י-ת ח-פ-ת ה-י-?- ---------------------------- ‫עוד לפני תחילת חופשת הקיץ?‬ 0
od-l-fn---txila--xuf---t--a---t-? o_ l_____ t_____ x______ h_______ o- l-f-e- t-i-a- x-f-h-t h-q-i-s- --------------------------------- od lifney txilat xufshat haqaits?
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. ‫כן,-א-------ני--ח-ל- -ופש- הקי--‬ ‫___ א____ ל___ ת____ ח____ ה_____ ‫-ן- א-י-ו ל-נ- ת-י-ת ח-פ-ת ה-י-.- ---------------------------------- ‫כן, אפילו לפני תחילת חופשת הקיץ.‬ 0
ke---afi----if--- -x-l---x-f---t--aq-i-s. k___ a____ l_____ t_____ x______ h_______ k-n- a-i-u l-f-e- t-i-a- x-f-h-t h-q-i-s- ----------------------------------------- ken, afilu lifney txilat xufshat haqaits.
Oprav strechu predtým, ako príde zima. ‫ת---- י--- -גג לפ-י-ת-ילת-ה-ו---‬ ‫___ / י א_ ה__ ל___ ת____ ה______ ‫-ק- / י א- ה-ג ל-נ- ת-י-ת ה-ו-ף-‬ ---------------------------------- ‫תקן / י את הגג לפני תחילת החורף.‬ 0
taq-n/t-----e--h--ag----ne- -x-lat-ha-o---. t__________ e_ h____ l_____ t_____ h_______ t-q-n-t-q-i e- h-g-g l-f-e- t-i-a- h-x-r-f- ------------------------------------------- taqen/taqni et hagag lifney txilat haxoref.
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. ‫ש--ף ----פ--י--י---פ-- ---ב-- י-לשול---‬ ‫____ / ש___ י____ ל___ ש___ / י ל_______ ‫-ט-ף / ש-פ- י-י-ם ל-נ- ש-ש- / י ל-ו-ח-.- ----------------------------------------- ‫שטוף / שטפי ידיים לפני שתשב / י לשולחן.‬ 0
sht--/-hi--i-y----- lifn----het--hev--h--e---- --s-ul--n. s___________ y_____ l_____ s__________________ l_________ s-t-f-s-i-f- y-d-y- l-f-e- s-e-a-h-v-s-e-e-h-i l-s-u-x-n- --------------------------------------------------------- shtof/shitfi yedaym lifney shetashev/sheteshvi lashulxan.
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. ‫-ג-ר-/-ס-רי -----ל-ן-ל-נ--ש--- /---‬ ‫____ / ס___ א_ ה____ ל___ ש___ / י__ ‫-ג-ר / ס-ר- א- ה-ל-ן ל-נ- ש-צ- / י-‬ ------------------------------------- ‫סגור / סגרי את החלון לפני שתצא / י.‬ 0
s'---/---r-----h--alo- ---ne--s---at-e-----et-i. s__________ e_ h______ l_____ s_________________ s-g-r-s-g-i e- h-x-l-n l-f-e- s-e-a-s-/-h-t-t-i- ------------------------------------------------ s'gor/sigri et haxalon lifney shetatse/shetetsi.
Kedy prídeš domov? ‫-תי ת-זו- - ת-זרי -בית--‬ ‫___ ת____ / ת____ ה______ ‫-ת- ת-ז-ר / ת-ז-י ה-י-ה-‬ -------------------------- ‫מתי תחזור / תחזרי הביתה?‬ 0
mat-y -axa---/---a---i-h-bay-a-? m____ t_______________ h________ m-t-y t-x-z-r-t-x-z-r- h-b-y-a-? -------------------------------- matay taxazor/taxazeri habaytah?
Po vyučovaní? ‫אח-- -ש-ע---‬ ‫____ ה_______ ‫-ח-י ה-י-ו-?- -------------- ‫אחרי השיעור?‬ 0
a-a-ey h-sh----? a_____ h________ a-a-e- h-s-i-u-? ---------------- axarey hashi'ur?
Áno, len čo skončí vyučovanie. ‫כ-- -א-ר---- ה-יע--.‬ ‫___ ל___ ת__ ה_______ ‫-ן- ל-ח- ת-ם ה-י-ו-.- ---------------------- ‫כן, לאחר תום השיעור.‬ 0
ken, -e-a-ar---- ha--i-u-. k___ l______ t__ h________ k-n- l-'-x-r t-m h-s-i-u-. -------------------------- ken, le'axar tom hashi'ur.
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. ‫אח-- התא--ה---- לא -כול -י- -ותר-לעב---‬ ‫____ ה_____ ה__ ל_ י___ ה__ י___ ל______ ‫-ח-י ה-א-נ- ה-א ל- י-ו- ה-ה י-ת- ל-ב-ד-‬ ----------------------------------------- ‫אחרי התאונה הוא לא יכול היה יותר לעבוד.‬ 0
a--rey ha--'unah -u -o y-k-o- ha-a- -o-er la'a-o-. a_____ h________ h_ l_ y_____ h____ y____ l_______ a-a-e- h-t-'-n-h h- l- y-k-o- h-y-h y-t-r l-'-v-d- -------------------------------------------------- axarey hate'unah hu lo yakhol hayah yoter la'avod.
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. ‫--ר- -הו- --ט--מה----ה-הוא---ב לאמרי--.‬ ‫____ ש___ פ___ מ______ ה__ ע__ ל________ ‫-ח-י ש-ו- פ-ט- מ-ע-ו-ה ה-א ע-ב ל-מ-י-ה-‬ ----------------------------------------- ‫אחרי שהוא פוטר מהעבודה הוא עזב לאמריקה.‬ 0
a--re- s-'-u -utar--eha--vodah-hu a--- l--a--ri-a-. a_____ s____ p____ m__________ h_ a___ l___________ a-a-e- s-'-u p-t-r m-h-'-v-d-h h- a-a- l-'-m-r-q-h- --------------------------------------------------- axarey sh'hu putar meha'avodah hu azav le'ameriqah.
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. ‫אחרי שהו---ב- ל---י---ה-א-ה--שר.‬ ‫____ ש___ ע__ ל______ ה__ ה______ ‫-ח-י ש-ו- ע-ר ל-מ-י-ה ה-א ה-ע-ר-‬ ---------------------------------- ‫אחרי שהוא עבר לאמריקה הוא התעשר.‬ 0
ax-r-- sh-h- -v-- l-'---ri-ah -u h-t'a-he-. a_____ s____ a___ l__________ h_ h_________ a-a-e- s-'-u a-a- l-'-m-r-q-h h- h-t-a-h-r- ------------------------------------------- axarey sh'hu avar le'ameriqah hu hit'asher.

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...