Я ---- уч-т-ся - уни-е-ситете.
Я х___ у______ в у____________
Я х-ч- у-и-ь-я в у-и-е-с-т-т-.
------------------------------
Я хочу учиться в университете. 0 Y- --o--u---hit---a v un-v--si-et-.Y_ k_____ u________ v u____________Y- k-o-h- u-h-t-s-a v u-i-e-s-t-t-.-----------------------------------Ya khochu uchitʹsya v universitete.
Я---ло за-аба----ю.
Я м___ з___________
Я м-л- з-р-б-т-в-ю-
-------------------
Я мало зарабатываю. 0 Ya mal--za--bat--a--.Y_ m___ z____________Y- m-l- z-r-b-t-v-y-.---------------------Ya malo zarabatyvayu.
Я-н---ра---ке-за--------й.
Я н_ п_______ з_ г________
Я н- п-а-т-к- з- г-а-и-е-.
--------------------------
Я на практике за границей. 0 Y- n- pra--i-e--a -r-n---e-.Y_ n_ p_______ z_ g_________Y- n- p-a-t-k- z- g-a-i-s-y-----------------------------Ya na praktike za granitsey.
В---е--мы -сег----о-им - --о--ву-.
В о___ м_ в_____ х____ в с________
В о-е- м- в-е-д- х-д-м в с-о-о-у-.
----------------------------------
В обед мы всегда ходим в столовую. 0 V--bed--- ---g-a---od-m-v s-------u.V o___ m_ v_____ k_____ v s_________V o-e- m- v-e-d- k-o-i- v s-o-o-u-u-------------------------------------V obed my vsegda khodim v stolovuyu.
Я--же це-ы----- без-р--о-ы.
Я у__ ц____ г__ б__ р______
Я у-е ц-л-й г-д б-з р-б-т-.
---------------------------
Я уже целый год без работы. 0 Y- --he t---yy-god------a-o--.Y_ u___ t_____ g__ b__ r______Y- u-h- t-e-y- g-d b-z r-b-t-.------------------------------Ya uzhe tselyy god bez raboty.
В эт-- -тр-н- с-иш--- -ног----зр--от--х.
В э___ с_____ с______ м____ б___________
В э-о- с-р-н- с-и-к-м м-о-о б-з-а-о-н-х-
----------------------------------------
В этой стране слишком много безработных. 0 V--t----t-ane--l---k-m--n-g--b-zrabo--y--.V e___ s_____ s_______ m____ b____________V e-o- s-r-n- s-i-h-o- m-o-o b-z-a-o-n-k-.------------------------------------------V etoy strane slishkom mnogo bezrabotnykh.
Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole.
Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť.
Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič.
Ale prečo tomu tak je?
Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili?
Dôvodom je náš vývoj.
Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase.
K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč.
Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil.
Vedci robili s deťmi rôzne testy.
Došli pritom k zaujímavému objavu.
Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým.
Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti.
Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života.
Každým dňom zažívajú niečo nové.
Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti.
Napriek tomu to všetko zmizne.
Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu.
Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať.
Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť.
Funguje ako denník.
Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote.
Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu.
Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka.
Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči.
Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené.
Sú uložené niekde v našom mozgu.
Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?