Slovníček fráz

sk Práca   »   ro Muncă

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [cincizeci şi cinci]

Muncă

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? C- fa-eţ--pr--es-ona-? C_ f_____ p___________ C- f-c-ţ- p-o-e-i-n-l- ---------------------- Ce faceţi profesional? 0
Môj muž je povolaním lekár. Soţ-l me----t- de ----es---me-ic. S____ m__ e___ d_ p_______ m_____ S-ţ-l m-u e-t- d- p-o-e-i- m-d-c- --------------------------------- Soţul meu este de profesie medic. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Eu ----ez -u j--ă-at- de-n--mă-----i-asi----t--me----l-. E_ l_____ c_ j_______ d_ n____ c_ ş_ a________ m________ E- l-c-e- c- j-m-t-t- d- n-r-ă c- ş- a-i-t-n-ă m-d-c-l-. -------------------------------------------------------- Eu lucrez cu jumătate de normă ca şi asistentă medicală. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. În---rân- vo- -r-mi------e. Î_ c_____ v__ p____ p______ Î- c-r-n- v-m p-i-i p-n-i-. --------------------------- În curând vom primi pensie. 0
Ale dane sú vysoké. Da--im-ozi-e---su----a-i. D__ i_________ s___ m____ D-r i-p-z-t-l- s-n- m-r-. ------------------------- Dar impozitele sunt mari. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Şi as-gurar-a me---a----st- s-u--ă. Ş_ a_________ m_______ e___ s______ Ş- a-i-u-a-e- m-d-c-l- e-t- s-u-p-. ----------------------------------- Şi asigurarea medicală este scumpă. 0
Čím by si raz chcel byť? C- v-ei-să---vi---d---? C_ v___ s_ d____ o_____ C- v-e- s- d-v-i o-a-ă- ----------------------- Ce vrei să devii odată? 0
Chcel by som byť inžinierom. Vr-au-s- --vin--n---e-. V____ s_ d____ i_______ V-e-u s- d-v-n i-g-n-r- ----------------------- Vreau să devin inginer. 0
Chcem študovať na univerzite. Vr-a--s- -t-diez-la univ--s-ta-e. V____ s_ s______ l_ u____________ V-e-u s- s-u-i-z l- u-i-e-s-t-t-. --------------------------------- Vreau să studiez la universitate. 0
Som praktikant. Eu-s-nt -r---ic-n-. E_ s___ p__________ E- s-n- p-a-t-c-n-. ------------------- Eu sunt practicant. 0
Nezarábam veľa. N- câşti- mu--. N_ c_____ m____ N- c-ş-i- m-l-. --------------- Nu câştig mult. 0
Praxujem v zahraničí. Fa- -r--t--- î- s-răin--at-. F__ p_______ î_ s___________ F-c p-a-t-c- î- s-r-i-ă-a-e- ---------------------------- Fac practică în străinătate. 0
Toto je môj šéf. A--st- est- ş-ful --u. A_____ e___ ş____ m___ A-e-t- e-t- ş-f-l m-u- ---------------------- Acesta este şeful meu. 0
Mám milých kolegov. A---o-eg------u--. A_ c_____ d_______ A- c-l-g- d-ă-u-i- ------------------ Am colegi drăguţi. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. L- p--nz-m-r-e--î----d-a-na--a-----i--. L_ p____ m_____ î__________ l_ c_______ L- p-â-z m-r-e- î-t-t-e-u-a l- c-n-i-ă- --------------------------------------- La prânz mergem întotdeauna la cantină. 0
Hľadám prácu. C--t--n -ost. C___ u_ p____ C-u- u- p-s-. ------------- Caut un post. 0
Už rok som nezamestnaný. Sun- d-j- -e-u- -n---me-. S___ d___ d_ u_ a_ ş_____ S-n- d-j- d- u- a- ş-m-r- ------------------------- Sunt deja de un an şomer. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Î---a-- as-a -u-----ea ----- ş--e-i. Î_ ţ___ a___ s___ p___ m____ ş______ Î- ţ-r- a-t- s-n- p-e- m-l-i ş-m-r-. ------------------------------------ În ţara asta sunt prea mulţi şomeri. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + rumunčina (1-100) MP3 rumunčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?