Slovníček fráz

sk Práca   »   sl Na delu

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [petinpetdeset]

Na delu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Aké máte povolanie? S č-m s---o-l---- u--a---t-? S č__ s_ p_______ u_________ S č-m s- p-k-i-n- u-v-r-a-e- ---------------------------- S čim se poklicno ukvarjate? 0
Môj muž je povolaním lekár. M-j m-- -e -o -o--i---z-r-vnik. M__ m__ j_ p_ p______ z________ M-j m-ž j- p- p-k-i-u z-r-v-i-. ------------------------------- Moj mož je po poklicu zdravnik. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. J-- ----m k----e---ins-- se-t-- - pol-----i--delov--- -as-m. J__ d____ k__ m_________ s_____ s p_________ d_______ č_____ J-z d-l-m k-t m-d-c-n-k- s-s-r- s p-l-v-č-i- d-l-v-i- č-s-m- ------------------------------------------------------------ Jaz delam kot medicinska sestra s polovičnim delovnim časom. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. K-a-u b-va --a-- p--o-. K____ b___ š__ v p_____ K-a-u b-v- š-a v p-k-j- ----------------------- Kmalu bova šla v pokoj. 0
Ale dane sú vysoké. Am-a---a-ki so -is-ki. A____ d____ s_ v______ A-p-k d-v-i s- v-s-k-. ---------------------- Ampak davki so visoki. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. I- zd-a----en- -av---van-e -e d----. I_ z__________ z__________ j_ d_____ I- z-r-v-t-e-o z-v-r-v-n-e j- d-a-o- ------------------------------------ In zdravstveno zavarovanje je drago. 0
Čím by si raz chcel byť? Ka--bi ---(------oč po-----a-? K__ b_ r_____ n____ p_________ K-j b- r-d-a- n-k-č p-s-a-(-)- ------------------------------ Kaj bi rad(a) nekoč postal(a)? 0
Chcel by som byť inžinierom. Ra--a- b- postal(-- i-že-i-. R_____ b_ p________ i_______ R-d-a- b- p-s-a-(-) i-ž-n-r- ---------------------------- Rad(a) bi postal(a) inženir. 0
Chcem študovať na univerzite. H-č-m-----i--t---- --iver-i. H____ š________ n_ u________ H-č-m š-u-i-a-i n- u-i-e-z-. ---------------------------- Hočem študirati na univerzi. 0
Som praktikant. S-m-pr----v--k. S__ p__________ S-m p-i-r-v-i-. --------------- Sem pripravnik. 0
Nezarábam veľa. N- -as-u-i- -eliko. N_ z_______ v______ N- z-s-u-i- v-l-k-. ------------------- Ne zaslužim veliko. 0
Praxujem v zahraničí. O-r---jam-p-ip-avn----- v-t--i-i. O________ p____________ v t______ O-r-v-j-m p-i-r-v-i-t-o v t-j-n-. --------------------------------- Opravljam pripravništvo v tujini. 0
Toto je môj šéf. To-j----j-š--. T_ j_ m__ š___ T- j- m-j š-f- -------------- To je moj šef. 0
Mám milých kolegov. I-am---ijetne --leg-. I___ p_______ k______ I-a- p-i-e-n- k-l-g-. --------------------- Imam prijetne kolege. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Op-ldne g--mo -ed-o - -en-o. O______ g____ v____ v m_____ O-o-d-e g-e-o v-d-o v m-n-o- ---------------------------- Opoldne gremo vedno v menzo. 0
Hľadám prácu. I---- slu-b-. I____ s______ I-č-m s-u-b-. ------------- Iščem službo. 0
Už rok som nezamestnaný. En--l----s-- že --e------n---. E__ l___ s__ ž_ b_____________ E-o l-t- s-m ž- b-e-p-s-l-(-)- ------------------------------ Eno leto sem že brezposeln(a). 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. V--e---ežel--j----eveč br-z--s-l-i-. V t__ d_____ j_ p_____ b____________ V t-j d-ž-l- j- p-e-e- b-e-p-s-l-i-. ------------------------------------ V tej deželi je preveč brezposelnih. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?