Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   it Pulizie di casa

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [diciotto]

Pulizie di casa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Oggi----a-a--. O___ è s______ O-g- è s-b-t-. -------------- Oggi è sabato. 0
Dnes máme čas. Oggi-a-biamo-t-mpo. O___ a______ t_____ O-g- a-b-a-o t-m-o- ------------------- Oggi abbiamo tempo. 0
Dnes upratujeme byt. Og----u--a------p-ar-ame-to. O___ p______ l______________ O-g- p-l-a-o l-a-p-r-a-e-t-. ---------------------------- Oggi puliamo l’appartamento. 0
Čistím kúpeľňu. Io---l--co-i- ba-n-. I_ p______ i_ b_____ I- p-l-s-o i- b-g-o- -------------------- Io pulisco il bagno. 0
Môj muž umýva auto. M-o--arito----isce l- macchina --l-aut-. M__ m_____ p______ l_ m_______ / l______ M-o m-r-t- p-l-s-e l- m-c-h-n- / l-a-t-. ---------------------------------------- Mio marito pulisce la macchina / l’auto. 0
Deti čistia bicykle. I ---b--- pu--sc-no le b-cic-e---. I b______ p________ l_ b__________ I b-m-i-i p-l-s-o-o l- b-c-c-e-t-. ---------------------------------- I bambini puliscono le biciclette. 0
Stará mama polieva kvety. La -o-n- --naffi-----i-r-. L_ n____ a_______ i f_____ L- n-n-a a-n-f-i- i f-o-i- -------------------------- La nonna annaffia i fiori. 0
Deti upratujú detskú izbu. I---mb-ni-m--tono--------------loro-sta-za. I b______ m______ i_ o_____ l_ l___ s______ I b-m-i-i m-t-o-o i- o-d-n- l- l-r- s-a-z-. ------------------------------------------- I bambini mettono in ordine la loro stanza. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M---m-r--o-me-t--i--ordi-e-la su---c------a. M__ m_____ m____ i_ o_____ l_ s__ s_________ M-o m-r-t- m-t-e i- o-d-n- l- s-a s-r-v-n-a- -------------------------------------------- Mio marito mette in ordine la sua scrivania. 0
Dávam prádlo do práčky. Metto la ---n----ia-n--l- -a-a--ic-. M____ l_ b_________ n____ l_________ M-t-o l- b-a-c-e-i- n-l-a l-v-t-i-e- ------------------------------------ Metto la biancheria nella lavatrice. 0
Vešiam prádlo. Stendo-i- buc-t-. S_____ i_ b______ S-e-d- i- b-c-t-. ----------------- Stendo il bucato. 0
Žehlím prádlo. Sti----- -i--c-eri-. S____ l_ b__________ S-i-o l- b-a-c-e-i-. -------------------- Stiro la biancheria. 0
Okná sú špinavé. L-----e---- -ono----r---. L_ f_______ s___ s_______ L- f-n-s-r- s-n- s-o-c-e- ------------------------- Le finestre sono sporche. 0
Dlážka je špinavá. I- -a-im-nto-è -p---o. I_ p________ è s______ I- p-v-m-n-o è s-o-c-. ---------------------- Il pavimento è sporco. 0
Riad je špinavý. Le -t-v-glie--o-o sp-r---. L_ s________ s___ s_______ L- s-o-i-l-e s-n- s-o-c-e- -------------------------- Le stoviglie sono sporche. 0
Kto umýva okná? C-- p---sc- -e fi-estr-? C__ p______ l_ f________ C-i p-l-s-e l- f-n-s-r-? ------------------------ Chi pulisce le finestre? 0
Kto vysáva? C---spo--era?-/ --- p--s- -’---irap-lv-r-? C__ s________ / C__ p____ l_______________ C-i s-o-v-r-? / C-i p-s-a l-a-p-r-p-l-e-e- ------------------------------------------ Chi spolvera? / Chi passa l’aspirapolvere? 0
Kto umýva riad? Chi---va-- p-a-ti? C__ l___ i p______ C-i l-v- i p-a-t-? ------------------ Chi lava i piatti? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + taliančina (1-100) MP3 taliančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !