Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   it Stagioni e tempo

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [sedici]

Stagioni e tempo

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Qu--t------ -e -t-g-on-: Q_____ s___ l_ s________ Q-e-t- s-n- l- s-a-i-n-: ------------------------ Queste sono le stagioni: 0
Jar, leto, La pr--av-ra, -’---a--, L_ p_________ l________ L- p-i-a-e-a- l-e-t-t-, ----------------------- La primavera, l’estate, 0
jeseň a zima. l’-----n- --l’inve--o. l________ e l_________ l-a-t-n-o e l-i-v-r-o- ---------------------- l’autunno e l’inverno. 0
Leto je horúce. D’--tate-f- c----- - L-e----- - c--da. D_______ f_ c_____ / L_______ è c_____ D-e-t-t- f- c-l-o- / L-e-t-t- è c-l-a- -------------------------------------- D’estate fa caldo. / L’estate è calda. 0
V lete svieti slnko. D-e-tat--c’----sp-ende i---ol-. D_______ c__ / s______ i_ s____ D-e-t-t- c-è / s-l-n-e i- s-l-. ------------------------------- D’estate c’è / splende il sole. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. D--st--e-ci p-a-- a-da-e / --di-mo-vole-ti--i-a pa--e-gi-. D_______ c_ p____ a_____ / a______ v_________ a p_________ D-e-t-t- c- p-a-e a-d-r- / a-d-a-o v-l-n-i-r- a p-s-e-g-o- ---------------------------------------------------------- D’estate ci piace andare / andiamo volentieri a passeggio. 0
Zima je chladná. D’----rno -- fr-dd-- - L-i-----o è f--dd-. D________ f_ f______ / L________ è f______ D-i-v-r-o f- f-e-d-. / L-i-v-r-o è f-e-d-. ------------------------------------------ D’inverno fa freddo. / L’inverno è freddo. 0
V zime sneží alebo prší. D’i--er-o-ne-ica-- pi---. D________ n_____ o p_____ D-i-v-r-o n-v-c- o p-o-e- ------------------------- D’inverno nevica o piove. 0
V zime radi zostávame doma. D-i-ver-- ---f----m--res--re i- -a-a-- --mani-m- v---nt-e-i a-cas-. D________ p_________ r______ i_ c___ / r________ v_________ a c____ D-i-v-r-o p-e-e-i-m- r-s-a-e i- c-s- / r-m-n-a-o v-l-n-i-r- a c-s-. ------------------------------------------------------------------- D’inverno preferiamo restare in casa / rimaniamo volentieri a casa. 0
Je chladno. Fa f-ed-o. F_ f______ F- f-e-d-. ---------- Fa freddo. 0
Prší. P--ve. P_____ P-o-e- ------ Piove. 0
Fúka vietor. T--- ve---. / -- -en-o--. T___ v_____ / E_ v_______ T-r- v-n-o- / E- v-n-o-o- ------------------------- Tira vento. / E’ ventoso. 0
Je teplo. F--caldo. F_ c_____ F- c-l-o- --------- Fa caldo. 0
Je slnečno. C-è-i- --le.-/ E’ --l-g-i-t-. C__ i_ s____ / E_ s__________ C-è i- s-l-. / E- s-l-g-i-t-. ----------------------------- C’è il sole. / E’ soleggiato. 0
Je jasno. È --ren-. È s______ È s-r-n-. --------- È sereno. 0
Aké je dnes počasie? C-e--em----- --gi? C__ t____ f_ o____ C-e t-m-o f- o-g-? ------------------ Che tempo fa oggi? 0
Dnes je chladno. O-g--f- ----d-. O___ f_ f______ O-g- f- f-e-d-. --------------- Oggi fa freddo. 0
Dnes je teplo. O--i-fa ca-d-. O___ f_ c_____ O-g- f- c-l-o- -------------- Oggi fa caldo. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + taliančina (1-100) MP3 taliančina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!