Slovníček fráz

sk Čísla   »   it Numeri

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [sette]

Numeri

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina taliančina Prehrať Viac
Počítam: I- c----: I_ c_____ I- c-n-o- --------- Io conto: 0
jeden, dva, tri u-o, -u-, t-e u___ d___ t__ u-o- d-e- t-e ------------- uno, due, tre 0
Počítam do troch. Io---n-----n--a-tre. I_ c____ f___ a t___ I- c-n-o f-n- a t-e- -------------------- Io conto fino a tre. 0
Počítam ďalej: C-----uo-----n----: C_______ a c_______ C-n-i-u- a c-n-a-e- ------------------- Continuo a contare: 0
štyri, päť, šesť, qu-t-r-,-c----e, -e-, q_______ c______ s___ q-a-t-o- c-n-u-, s-i- --------------------- quattro, cinque, sei, 0
sedem, osem, deväť s----- ot--- -o-e s_____ o____ n___ s-t-e- o-t-, n-v- ----------------- sette, otto, nove 0
Počítam. Io-cont-. I_ c_____ I- c-n-o- --------- Io conto. 0
Počítaš. Tu--o---. T_ c_____ T- c-n-i- --------- Tu conti. 0
Počíta. L-i -onta. L__ c_____ L-i c-n-a- ---------- Lui conta. 0
Jeden. Prvý. U--. Il -r---. U___ I_ p_____ U-o- I- p-i-o- -------------- Uno. Il primo. 0
Dva. Druhý. D--. -----co-d-. D___ I_ s_______ D-e- I- s-c-n-o- ---------------- Due. Il secondo. 0
Tri. Tretí. T-e--------z-. T___ I_ t_____ T-e- I- t-r-o- -------------- Tre. Il terzo. 0
Štyri. Štvrtý. Q---tro.-Il----rto. Q_______ I_ q______ Q-a-t-o- I- q-a-t-. ------------------- Quattro. Il quarto. 0
Päť. Piaty. Ci----.------into. C______ I_ q______ C-n-u-. I- q-i-t-. ------------------ Cinque. Il quinto. 0
Šesť. Šiesty. Se-. I--ses-o. S___ I_ s_____ S-i- I- s-s-o- -------------- Sei. Il sesto. 0
Sedem. Siedmy. S-t-e. Il set-imo. S_____ I_ s_______ S-t-e- I- s-t-i-o- ------------------ Sette. Il settimo. 0
Osem. Ôsmy. O-t-- --otta-o. O____ L________ O-t-. L-o-t-v-. --------------- Otto. L’ottavo. 0
Deväť. Deviaty. Nov----l--o-o. N____ I_ n____ N-v-. I- n-n-. -------------- Nove. Il nono. 0

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!