Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   tr Ev temizliği

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [on sekiz]

Ev temizliği

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Bu--- ------e--. B____ C_________ B-g-n C-m-r-e-i- ---------------- Bugün Cumartesi. 0
Dnes máme čas. Bug-- ---tim-z-var. B____ v_______ v___ B-g-n v-k-i-i- v-r- ------------------- Bugün vaktimiz var. 0
Dnes upratujeme byt. Bugün-e---t-mi-l--ece-i-. B____ e__ t______________ B-g-n e-i t-m-z-e-e-e-i-. ------------------------- Bugün evi temizleyeceğiz. 0
Čistím kúpeľňu. Be- b-n--------iz-i--ru-. B__ b______ t____________ B-n b-n-o-u t-m-z-i-o-u-. ------------------------- Ben banyoyu temizliyorum. 0
Môj muž umýva auto. Kocam-a-ab-y----kı---. K____ a______ y_______ K-c-m a-a-a-ı y-k-y-r- ---------------------- Kocam arabayı yıkıyor. 0
Deti čistia bicykle. Ço--k-----i-i---tler--t---z---or. Ç_______ b___________ t__________ Ç-c-k-a- b-s-k-e-l-r- t-m-z-i-o-. --------------------------------- Çocuklar bisikletleri temizliyor. 0
Stará mama polieva kvety. Bü---anne---çek-e-- -ul-y-r. B________ ç________ s_______ B-y-k-n-e ç-ç-k-e-i s-l-y-r- ---------------------------- Büyükanne çiçekleri suluyor. 0
Deti upratujú detskú izbu. Ç-cukla---oc-- o-as-n- t-pluy--. Ç_______ ç____ o______ t________ Ç-c-k-a- ç-c-k o-a-ı-ı t-p-u-o-. -------------------------------- Çocuklar çocuk odasını topluyor. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Ko--- -a-ış-a----ası---to-lu--r. K____ ç______ m_______ t________ K-c-m ç-l-ş-a m-s-s-n- t-p-u-o-. -------------------------------- Kocam çalışma masasını topluyor. 0
Dávam prádlo do práčky. Be- ç--a-ı-ları-ça-aşır -a----s-ne dold--uy-r-m. B__ ç__________ ç______ m_________ d____________ B-n ç-m-ş-r-a-ı ç-m-ş-r m-k-n-s-n- d-l-u-u-o-u-. ------------------------------------------------ Ben çamaşırları çamaşır makinesine dolduruyorum. 0
Vešiam prádlo. Ça-a-ı-l--- a---o-um. Ç__________ a________ Ç-m-ş-r-a-ı a-ı-o-u-. --------------------- Çamaşırları asıyorum. 0
Žehlím prádlo. Ç-ma-ır-arı--t-l-yor-m. Ç__________ ü__________ Ç-m-ş-r-a-ı ü-ü-ü-o-u-. ----------------------- Çamaşırları ütülüyorum. 0
Okná sú špinavé. C--l---k--li. C_____ k_____ C-m-a- k-r-i- ------------- Camlar kirli. 0
Dlážka je špinavá. Y---e--kir--. Y_____ k_____ Y-r-e- k-r-i- ------------- Yerler kirli. 0
Riad je špinavý. Mu--a---ak-m--ki-li. M_____ t_____ k_____ M-t-a- t-k-m- k-r-i- -------------------- Mutfak takımı kirli. 0
Kto umýva okná? C--l-r---i- t--i---yo-? C______ k__ t__________ C-m-a-ı k-m t-m-z-i-o-? ----------------------- Camları kim temizliyor? 0
Kto vysáva? Ki- --pü-ü---? K__ s_________ K-m s-p-r-y-r- -------------- Kim süpürüyor? 0
Kto umýva riad? T----lar--k-m yı--y-r? T________ k__ y_______ T-b-k-a-ı k-m y-k-y-r- ---------------------- Tabakları kim yıkıyor? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + turečtina (1-100) MP3 turečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !