Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ro a „argumenta” ceva 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [şaptezeci şi cinci]

a „argumenta” ceva 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Prečo neprídete? D- c- nu-v--i-i? D_ c_ n_ v______ D- c- n- v-n-ţ-? ---------------- De ce nu veniţi? 0
Počasie je také zlé. Vremea e-te-a-- -e-r-a. V_____ e___ a__ d_ r___ V-e-e- e-t- a-a d- r-a- ----------------------- Vremea este aşa de rea. 0
Neprídem, pretože počasie je také zlé. Nu --n --n--u-că -s-e -re--a---- de--ea. N_ v__ p_____ c_ e___ v_____ a__ d_ r___ N- v-n p-n-r- c- e-t- v-e-e- a-a d- r-a- ---------------------------------------- Nu vin pentru că este vremea aşa de rea. 0
Prečo nepríde? De c- -u vi--? D_ c_ n_ v____ D- c- n- v-n-? -------------- De ce nu vine? 0
Nie je pozvaný. E--n- -ste inv--at. E_ n_ e___ i_______ E- n- e-t- i-v-t-t- ------------------- El nu este invitat. 0
Nepríde, pretože nie je pozvaný. E- -u---n- ----r- că nu es-e-i-vi--t. E_ n_ v___ p_____ c_ n_ e___ i_______ E- n- v-n- p-n-r- c- n- e-t- i-v-t-t- ------------------------------------- El nu vine pentru că nu este invitat. 0
Prečo neprídeš? D--c- -u--ii? D_ c_ n_ v___ D- c- n- v-i- ------------- De ce nu vii? 0
Nemám čas. Nu -m-t-mp. N_ a_ t____ N- a- t-m-. ----------- Nu am timp. 0
Neprídem, pretože nemám čas. Nu -in p-n-r- că nu--m--imp. N_ v__ p_____ c_ n_ a_ t____ N- v-n p-n-r- c- n- a- t-m-. ---------------------------- Nu vin pentru că nu am timp. 0
Prečo nezostaneš? De ----u----â-? D_ c_ n_ r_____ D- c- n- r-m-i- --------------- De ce nu rămâi? 0
Musím ešte pracovať. Ma- t-e-u-- s---uc-ez. M__ t______ s_ l______ M-i t-e-u-e s- l-c-e-. ---------------------- Mai trebuie să lucrez. 0
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. N------- -en--- c----i t--buie-să lucre-. N_ r____ p_____ c_ m__ t______ s_ l______ N- r-m-n p-n-r- c- m-i t-e-u-e s- l-c-e-. ----------------------------------------- Nu rămân pentru că mai trebuie să lucrez. 0
Prečo už idete? De -e ple-aţ- de-a? D_ c_ p______ d____ D- c- p-e-a-i d-j-? ------------------- De ce plecaţi deja? 0
Som unavený. Su-- -bo--t. S___ o______ S-n- o-o-i-. ------------ Sunt obosit. 0
Idem, pretože som unavený. P----p----u-că-su-t-o---i-. P___ p_____ c_ s___ o______ P-e- p-n-r- c- s-n- o-o-i-. --------------------------- Plec pentru că sunt obosit. 0
Prečo už cestujete? D- ----l--aţ--de--? D_ c_ p______ d____ D- c- p-e-a-i d-j-? ------------------- De ce plecaţi deja? 0
Je už neskoro. E-----e----â-z-u. E___ d___ t______ E-t- d-j- t-r-i-. ----------------- Este deja târziu. 0
Cestujem, pretože je už neskoro. P--c--en--u ---d--a-est--t---iu. P___ p_____ c_ d___ e___ t______ P-e- p-n-r- c- d-j- e-t- t-r-i-. -------------------------------- Plec pentru că deja este târziu. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + rumunčina (1-100) MP3 rumunčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.