Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   ru Что-то обосновывать 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [семьдесят пять]

75 [semʹdesyat pyatʹ]

Что-то обосновывать 1

[Chto-to obosnovyvatʹ 1]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
Prečo neprídete? П----- В--н--пр-д-те? П_____ В_ н_ п_______ П-ч-м- В- н- п-и-ё-е- --------------------- Почему Вы не придёте? 0
Poc---u -y--- ---d--e? P______ V_ n_ p_______ P-c-e-u V- n- p-i-ë-e- ---------------------- Pochemu Vy ne pridëte?
Počasie je také zlé. Пог-да оче-ь-п-----. П_____ о____ п______ П-г-д- о-е-ь п-о-а-. -------------------- Погода очень плохая. 0
P-god--oc-e-ʹ -lok-a--. P_____ o_____ p________ P-g-d- o-h-n- p-o-h-y-. ----------------------- Pogoda ochenʹ plokhaya.
Neprídem, pretože počasie je také zlé. Я--е -р---- п----- --о--о---- --к-я-пл-х--. Я н_ п_____ п_____ ч__ п_____ т____ п______ Я н- п-и-у- п-т-м- ч-о п-г-д- т-к-я п-о-а-. ------------------------------------------- Я не приду, потому что погода такая плохая. 0
Y- ne --id-,---tom----t- ----da ta-a-- plo-h--a. Y_ n_ p_____ p_____ c___ p_____ t_____ p________ Y- n- p-i-u- p-t-m- c-t- p-g-d- t-k-y- p-o-h-y-. ------------------------------------------------ Ya ne pridu, potomu chto pogoda takaya plokhaya.
Prečo nepríde? Поче-у-о--не----д--? П_____ о_ н_ п______ П-ч-м- о- н- п-и-ё-? -------------------- Почему он не придёт? 0
P--hem--on------id-t? P______ o_ n_ p______ P-c-e-u o- n- p-i-ë-? --------------------- Pochemu on ne pridët?
Nie je pozvaný. О-----п-игл--ён. О_ н_ п_________ О- н- п-и-л-ш-н- ---------------- Он не приглашён. 0
On ne priglash-n. O_ n_ p__________ O- n- p-i-l-s-ë-. ----------------- On ne priglashën.
Nepríde, pretože nie je pozvaný. О- ------дёт---отому-----он -е п--гла-ё-. О_ н_ п______ п_____ ч__ о_ н_ п_________ О- н- п-и-ё-, п-т-м- ч-о о- н- п-и-л-ш-н- ----------------------------------------- Он не придёт, потому что он не приглашён. 0
O---- p---ët,---t--u--h-o on-ne -rigl-----. O_ n_ p______ p_____ c___ o_ n_ p__________ O- n- p-i-ë-, p-t-m- c-t- o- n- p-i-l-s-ë-. ------------------------------------------- On ne pridët, potomu chto on ne priglashën.
Prečo neprídeš? Почему ты не-п-и----? П_____ т_ н_ п_______ П-ч-м- т- н- п-и-ё-ь- --------------------- Почему ты не придёшь? 0
Poch--u--y ne ---d-s-ʹ? P______ t_ n_ p________ P-c-e-u t- n- p-i-ë-h-? ----------------------- Pochemu ty ne pridëshʹ?
Nemám čas. У-мен- н-- вр-ме-и. У м___ н__ в_______ У м-н- н-т в-е-е-и- ------------------- У меня нет времени. 0
U--e--a--e---r--eni. U m____ n__ v_______ U m-n-a n-t v-e-e-i- -------------------- U menya net vremeni.
Neprídem, pretože nemám čas. Я н- при-у,--отому--т------ня--е--вр--е-и. Я н_ п_____ п_____ ч__ у м___ н__ в_______ Я н- п-и-у- п-т-м- ч-о у м-н- н-т в-е-е-и- ------------------------------------------ Я не приду, потому что у меня нет времени. 0
Y- -e pridu, p----u -h---u---nya--et--r-me--. Y_ n_ p_____ p_____ c___ u m____ n__ v_______ Y- n- p-i-u- p-t-m- c-t- u m-n-a n-t v-e-e-i- --------------------------------------------- Ya ne pridu, potomu chto u menya net vremeni.
Prečo nezostaneš? П---м--т- н---с--н-шь--? П_____ т_ н_ о__________ П-ч-м- т- н- о-т-н-ш-с-? ------------------------ Почему ты не останешься? 0
P---emu ty ---os--n-s-ʹsy-? P______ t_ n_ o____________ P-c-e-u t- n- o-t-n-s-ʹ-y-? --------------------------- Pochemu ty ne ostaneshʹsya?
Musím ešte pracovať. Я е-ё --л--н---д--ж-а--а----т-. Я е__ д_____ / д_____ р________ Я е-ё д-л-е- / д-л-н- р-б-т-т-. ------------------------------- Я ещё должен / должна работать. 0
Ya -es-----dol-hen / --lzhna-rab--atʹ. Y_ y______ d______ / d______ r________ Y- y-s-c-ë d-l-h-n / d-l-h-a r-b-t-t-. -------------------------------------- Ya yeshchë dolzhen / dolzhna rabotatʹ.
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. Я н- остаюс---п------ч-о --е-ё--ол-е--/-долж-- --б--ать. Я н_ о_______ п_____ ч__ я е__ д_____ / д_____ р________ Я н- о-т-ю-ь- п-т-м- ч-о я е-ё д-л-е- / д-л-н- р-б-т-т-. -------------------------------------------------------- Я не остаюсь, потому что я ещё должен / должна работать. 0
Ya -e-os----s-,----omu -h---ya --shc-ë-dol-h-- / do---na ---o-atʹ. Y_ n_ o________ p_____ c___ y_ y______ d______ / d______ r________ Y- n- o-t-y-s-, p-t-m- c-t- y- y-s-c-ë d-l-h-n / d-l-h-a r-b-t-t-. ------------------------------------------------------------------ Ya ne ostayusʹ, potomu chto ya yeshchë dolzhen / dolzhna rabotatʹ.
Prečo už idete? П--ему ------ --одит-? П_____ В_ у__ у_______ П-ч-м- В- у-е у-о-и-е- ---------------------- Почему Вы уже уходите? 0
P-c-em---- --he u----it-? P______ V_ u___ u________ P-c-e-u V- u-h- u-h-d-t-? ------------------------- Pochemu Vy uzhe ukhodite?
Som unavený. Я-ус--л-/ ----ла. Я у____ / у______ Я у-т-л / у-т-л-. ----------------- Я устал / устала. 0
Y- -st-- - -s-a-a. Y_ u____ / u______ Y- u-t-l / u-t-l-. ------------------ Ya ustal / ustala.
Idem, pretože som unavený. Я-ух--у- --т-м- -то я-у--а----уста-а. Я у_____ п_____ ч__ я у____ / у______ Я у-о-у- п-т-м- ч-о я у-т-л / у-т-л-. ------------------------------------- Я ухожу, потому что я устал / устала. 0
Ya uk--z-u, --t-mu --t- -------l - -st--a. Y_ u_______ p_____ c___ y_ u____ / u______ Y- u-h-z-u- p-t-m- c-t- y- u-t-l / u-t-l-. ------------------------------------------ Ya ukhozhu, potomu chto ya ustal / ustala.
Prečo už cestujete? П-че-у--- --е---зжа-т-? П_____ в_ у__ у________ П-ч-м- в- у-е у-з-а-т-? ----------------------- Почему вы уже уезжаете? 0
P---em- vy----e uyezz---ete? P______ v_ u___ u___________ P-c-e-u v- u-h- u-e-z-a-e-e- ---------------------------- Pochemu vy uzhe uyezzhayete?
Je už neskoro. Уже----д-о. У__ п______ У-е п-з-н-. ----------- Уже поздно. 0
U----po-dno. U___ p______ U-h- p-z-n-. ------------ Uzhe pozdno.
Cestujem, pretože je už neskoro. Я-у--ж--, --тому -то-уже п-з-но. Я у______ п_____ ч__ у__ п______ Я у-з-а-, п-т-м- ч-о у-е п-з-н-. -------------------------------- Я уезжаю, потому что уже поздно. 0
Y- -y-z-h-y-,---t--u -ht--u--e po-dno. Y_ u_________ p_____ c___ u___ p______ Y- u-e-z-a-u- p-t-m- c-t- u-h- p-z-n-. -------------------------------------- Ya uyezzhayu, potomu chto uzhe pozdno.

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.