Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   fi Hotellissa – valitukset

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [kaksikymmentäkahdeksan]

Hotellissa – valitukset

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Su--k- ------m-. S_____ e_ t_____ S-i-k- e- t-i-i- ---------------- Suihku ei toimi. 0
Netečie teplá voda. Ei -ule-lä---nt--vettä. E_ t___ l_______ v_____ E- t-l- l-m-i-t- v-t-ä- ----------------------- Ei tule lämmintä vettä. 0
Môžete to nechať opraviť? Py-t-t--kö --r---tt--a-n--ämän? P_________ k____________ t_____ P-s-y-t-k- k-r-a-t-a-a-n t-m-n- ------------------------------- Pystyttekö korjauttamaan tämän? 0
V izbe nie je telefón. H-o--essa -i ole-pu-e-i--a. H________ e_ o__ p_________ H-o-e-s-a e- o-e p-h-l-n-a- --------------------------- Huoneessa ei ole puhelinta. 0
V izbe nie je televízor. Hu--ees-a--- ----------s-o-a. H________ e_ o__ t___________ H-o-e-s-a e- o-e t-l-v-s-o-a- ----------------------------- Huoneessa ei ole televisiota. 0
Izba nemá balkón. Huo----s- ei --e --rv-k-tt-. H________ e_ o__ p__________ H-o-e-s-a e- o-e p-r-e-e-t-. ---------------------------- Huoneessa ei ole parveketta. 0
Izba je príliš hlučná. H--n- -- lii-- -o-a--nine-. H____ o_ l____ k___________ H-o-e o- l-i-n k-v-ä-n-n-n- --------------------------- Huone on liian kovaääninen. 0
Izba je primalá. Hu--e--- -ii-n----ni. H____ o_ l____ p_____ H-o-e o- l-i-n p-e-i- --------------------- Huone on liian pieni. 0
Izba je príliš tmavá. H--n--on-l-ian p---ä. H____ o_ l____ p_____ H-o-e o- l-i-n p-m-ä- --------------------- Huone on liian pimeä. 0
Kúrenie nefunguje. Lämm--y- e---o---. L_______ e_ t_____ L-m-i-y- e- t-i-i- ------------------ Lämmitys ei toimi. 0
Klimatizácia nefunguje. Il-a-to---- e---oimi. I__________ e_ t_____ I-m-s-o-n-i e- t-i-i- --------------------- Ilmastointi ei toimi. 0
Televízor je pokazený. Tel---si---n ep------s-a. T________ o_ e___________ T-l-v-s-o o- e-ä-u-n-s-a- ------------------------- Televisio on epäkunnossa. 0
To sa mi nepáči. En-pidä ----ä. E_ p___ t_____ E- p-d- t-s-ä- -------------- En pidä tästä. 0
To je pre mňa pridrahé. T-m---- -i-ulle -ii-n--allis. T___ o_ m______ l____ k______ T-m- o- m-n-l-e l-i-n k-l-i-. ----------------------------- Tämä on minulle liian kallis. 0
Máte niečo lacnejšie? O--o-te--l---i---n -alvempa-? O___ t_____ m_____ h_________ O-k- t-i-l- m-t-ä- h-l-e-p-a- ----------------------------- Onko teillä mitään halvempaa? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? On-o --s-ä-lähel-- -etke-lyma---? O___ t____ l______ r_____________ O-k- t-s-ä l-h-l-ä r-t-e-l-m-j-a- --------------------------------- Onko tässä lähellä retkeilymajaa? 0
Je tu v blízkosti penzión? Onko t-ssä -ähellä--atkakot-a? O___ t____ l______ m__________ O-k- t-s-ä l-h-l-ä m-t-a-o-i-? ------------------------------ Onko tässä lähellä matkakotia? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? O-k- täs-ä-l----lä -av-nt-l-a? O___ t____ l______ r__________ O-k- t-s-ä l-h-l-ä r-v-n-o-a-? ------------------------------ Onko tässä lähellä ravintolaa? 0

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!