Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   fi Viikonpäivät

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [yhdeksän]

Viikonpäivät

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
pondelok maa-----i m________ m-a-a-t-i --------- maanantai 0
utorok tiistai t______ t-i-t-i ------- tiistai 0
streda kes-i-i-k-o k__________ k-s-i-i-k-o ----------- keskiviikko 0
štvrtok to-stai t______ t-r-t-i ------- torstai 0
piatok perj---ai p________ p-r-a-t-i --------- perjantai 0
sobota l--an-ai l_______ l-u-n-a- -------- lauantai 0
nedeľa sun-u--ai s________ s-n-u-t-i --------- sunnuntai 0
týždeň v----o v_____ v-i-k- ------ viikko 0
od pondelka do nedele ma-nantais----u-nuntai-in m___________ s___________ m-a-a-t-i-t- s-n-u-t-i-i- ------------------------- maanantaista sunnuntaihin 0
Prvý deň je pondelok. Ens--mäi-en--äi---on m--n--tai. E__________ p____ o_ m_________ E-s-m-ä-n-n p-i-ä o- m-a-a-t-i- ------------------------------- Ensimmäinen päivä on maanantai. 0
Druhý deň je utorok. To--en --i-- on tiist-i. T_____ p____ o_ t_______ T-i-e- p-i-ä o- t-i-t-i- ------------------------ Toinen päivä on tiistai. 0
Tretí deň je streda. K-lma- ----ä o----s-i-i----. K_____ p____ o_ k___________ K-l-a- p-i-ä o- k-s-i-i-k-o- ---------------------------- Kolmas päivä on keskiviikko. 0
Štvrtý deň je štvrtok. N----------- -n----s-a-. N_____ p____ o_ t_______ N-l-ä- p-i-ä o- t-r-t-i- ------------------------ Neljäs päivä on torstai. 0
Piaty deň je piatok. Vi-de--p--vä on-perja--ai. V_____ p____ o_ p_________ V-i-e- p-i-ä o- p-r-a-t-i- -------------------------- Viides päivä on perjantai. 0
Šiesty deň je sobota. Kuud-- pä--- ---l--a--a-. K_____ p____ o_ l________ K-u-e- p-i-ä o- l-u-n-a-. ------------------------- Kuudes päivä on lauantai. 0
Siedmy deň je nedeľa. S--ts--äs----v- on---nn-n--i. S________ p____ o_ s_________ S-i-s-m-s p-i-ä o- s-n-u-t-i- ----------------------------- Seitsemäs päivä on sunnuntai. 0
Týždeň má sedem dní. V---os-a o- -ei-s--ä---äiv--. V_______ o_ s________ p______ V-i-o-s- o- s-i-s-m-n p-i-ä-. ----------------------------- Viikossa on seitsemän päivää. 0
Pracujeme len päť dní. T--m-e -öit---i-si-p-iv-ä---i-o--a. T_____ t____ v____ p_____ v________ T-e-m- t-i-ä v-i-i p-i-ä- v-i-o-s-. ----------------------------------- Teemme töitä viisi päivää viikossa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + fínčina (1-100) MP3 fínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!