Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   fi Small Talk 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [kaksikymmentä]

Small Talk 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! K----a-aa-viiht-ä! K________ v_______ K-i-t-k-a v-i-t-ä- ------------------ Koittakaa viihtyä! 0
Cíťte sa ako doma! Olk---ku---ko-----ne. O____ k___ k_________ O-k-a k-i- k-t-n-n-e- --------------------- Olkaa kuin kotonanne. 0
Čo si dáte na pitie? Mit------a-u-isit-e--uod-? M___ t_ h__________ j_____ M-t- t- h-l-a-s-t-e j-o-a- -------------------------- Mitä te haluaisitte juoda? 0
Máte rád / rada hudbu? Pid-----ö m-si-k--ta? P________ m__________ P-d-t-e-ö m-s-i-i-t-? --------------------- Pidättekö musiikista? 0
Páči sa mi klasická hudba. M----pi-ä--k------e--- mu-i--ist-. M___ p____ k__________ m__________ M-n- p-d-n k-a-s-s-s-a m-s-i-i-t-. ---------------------------------- Minä pidän klassisesta musiikista. 0
Tu sú moje CD. T--sä ov-t m---- ---l-vyni. T____ o___ m____ C_________ T-s-ä o-a- m-n-n C---e-y-i- --------------------------- Tässä ovat minun CD-levyni. 0
Hráte na nejaký hudobný nástroj? So--a--e---t--jot-in so-tint-? S_________ t_ j_____ s________ S-i-a-t-k- t- j-t-i- s-i-i-t-? ------------------------------ Soitatteko te jotain soitinta? 0
Tu je moja gitara. Täs-ä-o- m-n-n-kit---n-. T____ o_ m____ k________ T-s-ä o- m-n-n k-t-r-n-. ------------------------ Tässä on minun kitarani. 0
Spievate rád / rada? Lau----eko te-mie---län-e? L_________ t_ m___________ L-u-a-t-k- t- m-e-e-l-n-e- -------------------------- Laulatteko te mielellänne? 0
Máte deti? Onk------l---aps--? O___ t_____ l______ O-k- t-i-l- l-p-i-? ------------------- Onko teillä lapsia? 0
Máte psa? O--o----l-- -o---? O___ t_____ k_____ O-k- t-i-l- k-i-a- ------------------ Onko teillä koira? 0
Máte mačku? O-ko --il-ä--i---? O___ t_____ k_____ O-k- t-i-l- k-s-a- ------------------ Onko teillä kissa? 0
Tu sú moje knihy. T-ssä -v-- -i-j-ni. T____ o___ k_______ T-s-ä o-a- k-r-a-i- ------------------- Tässä ovat kirjani. 0
Práve čítam túto knihu. Lu-n juur---ätä-k---a-. L___ j____ t___ k______ L-e- j-u-i t-t- k-r-a-. ----------------------- Luen juuri tätä kirjaa. 0
Čo rád / rada čítate? Mit- -- luet-e m------änne? M___ t_ l_____ m___________ M-t- t- l-e-t- m-e-e-l-n-e- --------------------------- Mitä te luette mielellänne? 0
Rád / rada navštevujete koncerty? M-ne----ö-t--m-e----ä-ne ko--er--iin? M________ t_ m__________ k___________ M-n-t-e-ö t- m-e-e-l-n-e k-n-e-t-i-n- ------------------------------------- Menettekö te mielellänne konserttiin? 0
Rád / rada chodievate do divadla? M-----e-ö--- m-e---län-----att-ri-n? M________ t_ m__________ t__________ M-n-t-e-ö t- m-e-e-l-n-e t-a-t-r-i-? ------------------------------------ Menettekö te mielellänne teatteriin? 0
Rád / rada chodievate do opery? Me-e-te-ö----mi-lel-ä--e-oo--er--n? M________ t_ m__________ o_________ M-n-t-e-ö t- m-e-e-l-n-e o-p-e-a-n- ----------------------------------- Menettekö te mielellänne oopperaan? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + fínčina (1-100) MP3 fínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!