Slovníček fráz

sk V taxíku   »   fi Taksissa

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [kolmekymmentäkahdeksan]

Taksissa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. O-ka- hyv--j- ti-a-kaa--a-s-. O____ h___ j_ t_______ t_____ O-k-a h-v- j- t-l-t-a- t-k-i- ----------------------------- Olkaa hyvä ja tilatkaa taksi. 0
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Pal-o-ko---t-- -a--at----e--lle -aksaa? P_______ m____ r_______________ m______ P-l-o-k- m-t-a r-u-a-i-a-e-a-l- m-k-a-? --------------------------------------- Paljonko matka rautatieasemalle maksaa? 0
Koľko to stojí na letisko? Pa--on-o -atka-l--t-kent---- mak--a? P_______ m____ l____________ m______ P-l-o-k- m-t-a l-n-o-e-t-l-e m-k-a-? ------------------------------------ Paljonko matka lentokentälle maksaa? 0
Rovno, prosím. E---n-ä-n,-ki-tos. E_________ k______ E-e-n-ä-n- k-i-o-. ------------------ Eteenpäin, kiitos. 0
Prosím, tu doprava. T-s-ä--i--a-l-, --i-o-. T____ o________ k______ T-s-ä o-k-a-l-, k-i-o-. ----------------------- Tästä oikealle, kiitos. 0
Prosím, tam na rohu doľava. Tu-n-k-lman-jäl--en -a-e-m-ll-- k--t-s. T___ k_____ j______ v__________ k______ T-o- k-l-a- j-l-e-n v-s-m-a-l-, k-i-o-. --------------------------------------- Tuon kulman jälkeen vasemmalle, kiitos. 0
Ponáhľam sa. Mi----a o- ----e. M______ o_ k_____ M-n-l-a o- k-i-e- ----------------- Minulla on kiire. 0
Mám čas. Mi-u--a----aik-a. M______ o_ a_____ M-n-l-a o- a-k-a- ----------------- Minulla on aikaa. 0
Jazdite prosím pomalšie. A--kaa hi-a-m------ii---. A_____ h_________ k______ A-a-a- h-t-a-m-n- k-i-o-. ------------------------- Ajakaa hitaammin, kiitos. 0
Zastavte prosím. P--ä-tt---ä--ä---- k--to-. P__________ t_____ k______ P-s-y-t-k-ä t-s-ä- k-i-o-. -------------------------- Pysäyttäkää tässä, kiitos. 0
Počkajte prosím chvíľu. Odo--a-aa-h---i. O________ h_____ O-o-t-k-a h-t-i- ---------------- Odottakaa hetki. 0
Hneď som späť. P-laa--p---. P_____ p____ P-l-a- p-a-. ------------ Palaan pian. 0
Dajte mi prosím účet. V-i-----ko --t-- mi-ul---k-it--,-k-----. V_________ a____ m______ k______ k______ V-i-i-t-k- a-t-a m-n-l-e k-i-i-, k-i-o-. ---------------------------------------- Voisitteko antaa minulle kuitin, kiitos. 0
Nemám drobné. M-n---- -i -le pikk--ahaa. M______ e_ o__ p__________ M-n-l-a e- o-e p-k-u-a-a-. -------------------------- Minulla ei ole pikkurahaa. 0
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. S-----h-v- ------sa-----pi-ä- -opu-. S_ o_ h___ n____ s_____ p____ l_____ S- o- h-v- n-i-, s-a-t- p-t-ä l-p-t- ------------------------------------ Se on hyvä näin, saatte pitää loput. 0
Zavezte ma na túto adresu. A-a-aa-mi----t-hä- oso--tee-ee-. A_____ m____ t____ o____________ A-a-a- m-n-t t-h-n o-o-t-e-s-e-. -------------------------------- Ajakaa minut tähän osoitteeseen. 0
Zavezte ma k hotelu. Aj-ka--min-- hot-ll----ni. A_____ m____ h____________ A-a-a- m-n-t h-t-l-i-l-n-. -------------------------- Ajakaa minut hotellilleni. 0
Zavezte ma na pláž. Aja-aa m---t-r--na-l-. A_____ m____ r________ A-a-a- m-n-t r-n-a-l-. ---------------------- Ajakaa minut rannalle. 0

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?