Slovníček fráz

sk V prírode   »   sl V naravi

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [šestindvajset]

V naravi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? Vi--š -am-s----? Vidiš tam stolp? V-d-š t-m s-o-p- ---------------- Vidiš tam stolp? 0
Vidíš tamten vrch? Vi--š-tam-g--o? Vidiš tam goro? V-d-š t-m g-r-? --------------- Vidiš tam goro? 0
Vidíš tamtú dedinu? V-d-- -----a-? Vidiš tam vas? V-d-š t-m v-s- -------------- Vidiš tam vas? 0
Vidíš tamtú rieku? V--i- -----eko? Vidiš tam reko? V-d-š t-m r-k-? --------------- Vidiš tam reko? 0
Vidíš tamten most? Vid-š ta- mo--? Vidiš tam most? V-d-š t-m m-s-? --------------- Vidiš tam most? 0
Vidíš tamto jazero? V--iš -a---e-e--? Vidiš tam jezero? V-d-š t-m j-z-r-? ----------------- Vidiš tam jezero? 0
Tamten vták sa mi páči. Ti-ti-pt-č-ta--m- je ----. Tisti ptič tam mi je všeč. T-s-i p-i- t-m m- j- v-e-. -------------------------- Tisti ptič tam mi je všeč. 0
Tamten strom sa mi páči. Dr-vo-t----i -------. Drevo tam mi je všeč. D-e-o t-m m- j- v-e-. --------------------- Drevo tam mi je všeč. 0
Tamten kameň sa mi páči. Ta-k---n ------mi j- ----. Ta kamen tukaj mi je všeč. T- k-m-n t-k-j m- j- v-e-. -------------------------- Ta kamen tukaj mi je všeč. 0
Tamten park sa mi páči. T---a----- -e--še-. Ta park mi je všeč. T- p-r- m- j- v-e-. ------------------- Ta park mi je všeč. 0
Tamtá záhrada sa mi páči. T--vrt mi j---š-č. Ta vrt mi je všeč. T- v-t m- j- v-e-. ------------------ Ta vrt mi je všeč. 0
Tamten kvet sa mi páči. T- r--- -ukaj--- m---še-. Te rože tukaj so mi všeč. T- r-ž- t-k-j s- m- v-e-. ------------------------- Te rože tukaj so mi všeč. 0
Páči sa mi to. T- ---m----- -jub--. To se mi zdi ljubko. T- s- m- z-i l-u-k-. -------------------- To se mi zdi ljubko. 0
Je to zaujímavé. T------i -d-------ivo. To se mi zdi zanimivo. T- s- m- z-i z-n-m-v-. ---------------------- To se mi zdi zanimivo. 0
Je to nádherné. T- se-m- -----u-ov--o. To se mi zdi čudovito. T- s- m- z-i č-d-v-t-. ---------------------- To se mi zdi čudovito. 0
Je to škaredé. To -e mi --- gr-o. To se mi zdi grdo. T- s- m- z-i g-d-. ------------------ To se mi zdi grdo. 0
Je to nudné. To--e----z-- do---č-sn-. To se mi zdi dolgočasno. T- s- m- z-i d-l-o-a-n-. ------------------------ To se mi zdi dolgočasno. 0
Je to hrozné. T- -e ---z-i-s---šno. To se mi zdi strašno. T- s- m- z-i s-r-š-o- --------------------- To se mi zdi strašno. 0

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!