Slovníček fráz

sk Príslovky   »   sl Adverbi (prislovi)

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [sto]

Adverbi (prislovi)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie že-enk--t--že-kd-j--– še -ik--i že enkrat (že kdaj) – še nikoli ž- e-k-a- (-e k-a-) – š- n-k-l- ------------------------------- že enkrat (že kdaj) – še nikoli 0
Boli ste už raz v Berlíne? A-- -t- -e-bi-i-kd-j - B-rlinu? Ali ste že bili kdaj v Berlinu? A-i s-e ž- b-l- k-a- v B-r-i-u- ------------------------------- Ali ste že bili kdaj v Berlinu? 0
Nie, ešte nie. N-,-še-n---li. Ne, še nikoli. N-, š- n-k-l-. -------------- Ne, še nikoli. 0
niekto – nikto n-kdo --n-h-e nekdo – nihče n-k-o – n-h-e ------------- nekdo – nihče 0
Poznáte tu niekoho? P--nate ---aj-koga? Poznate tukaj koga? P-z-a-e t-k-j k-g-? ------------------- Poznate tukaj koga? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-,-tuk-j -- p-zna--nik-gar. Ne, tukaj ne poznam nikogar. N-, t-k-j n- p-z-a- n-k-g-r- ---------------------------- Ne, tukaj ne poznam nikogar. 0
ešte – už nie š- –---- več še – nič več š- – n-č v-č ------------ še – nič več 0
Zostanete tu ešte dlho? A-- --t--ate -- --lg---u? Ali ostajate še dolgo tu? A-i o-t-j-t- š- d-l-o t-? ------------------------- Ali ostajate še dolgo tu? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Ne- ---o---n-m --- ---go --. Ne, ne ostanem več dolgo tu. N-, n- o-t-n-m v-č d-l-o t-. ---------------------------- Ne, ne ostanem več dolgo tu. 0
ešte niečo – už nič š- (ne)kaj-- --- --č še (ne)kaj – nič več š- (-e-k-j – n-č v-č -------------------- še (ne)kaj – nič več 0
Chcete ešte niečo piť? Bi--a-i ---ka- --p--i? Bi radi še kaj popili? B- r-d- š- k-j p-p-l-? ---------------------- Bi radi še kaj popili? 0
Nie, neprosím si už nič. Ne- n- želi- --č-v-č. Ne, ne želim nič več. N-, n- ž-l-m n-č v-č- --------------------- Ne, ne želim nič več. 0
už niečo – ešte nič ž- -ne)-aj – š- n-č že (ne)kaj – še nič ž- (-e-k-j – š- n-č ------------------- že (ne)kaj – še nič 0
Jedli ste už niečo? A-i ste-že -aj -ojed-i? Ali ste že kaj pojedli? A-i s-e ž- k-j p-j-d-i- ----------------------- Ali ste že kaj pojedli? 0
Nie, ešte som nejedol nič. N-, nič-š- nise-----e-el -p-je---). Ne, nič še nisem pojedel (pojedla). N-, n-č š- n-s-m p-j-d-l (-o-e-l-)- ----------------------------------- Ne, nič še nisem pojedel (pojedla). 0
ešte niekto – už nikto š-----)k-- --n-----več še (ne)kdo – nihče več š- (-e-k-o – n-h-e v-č ---------------------- še (ne)kdo – nihče več 0
Chce ešte niekto kávu? B- š--k-- -a----v-? Bi še kdo rad kavo? B- š- k-o r-d k-v-? ------------------- Bi še kdo rad kavo? 0
Nie, už nikto. N-- -i--e ---. Ne, nihče več. N-, n-h-e v-č- -------------- Ne, nihče več. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...