Slovníček fráz

sk Minulý čas modálnych slovies 2   »   bg Минало време на модалните глаголи 2

88 [osemdesiatosem]

Minulý čas modálnych slovies 2

Minulý čas modálnych slovies 2

88 [осемдесет и осем]

88 [osemdeset i osem]

Минало време на модалните глаголи 2

Minalo vreme na modalnite glagoli 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Môj syn sa nechcel hrať s bábikou. М-----ин-не--ск--- -- с- и---е с-к---а-а. М___ с__ н_ и_____ д_ с_ и____ с к_______ М-я- с-н н- и-к-ш- д- с- и-р-е с к-к-а-а- ----------------------------------------- Моят син не искаше да си играе с куклата. 0
M-y-- s----- -s--sh- d- -i---r-e s-kuklat-. M____ s__ n_ i______ d_ s_ i____ s k_______ M-y-t s-n n- i-k-s-e d- s- i-r-e s k-k-a-a- ------------------------------------------- Moyat sin ne iskashe da si igrae s kuklata.
Moja dcéra nechcela hrať futbal. М--т- ----р-----ис---- ---и-р-- --тбо-. М____ д_____ н_ и_____ д_ и____ ф______ М-я-а д-щ-р- н- и-к-ш- д- и-р-е ф-т-о-. --------------------------------------- Моята дъщеря не искаше да играе футбол. 0
M---------hc--ry--ne is-a--e-d--i--a- f--bo-. M_____ d_________ n_ i______ d_ i____ f______ M-y-t- d-s-c-e-y- n- i-k-s-e d- i-r-e f-t-o-. --------------------------------------------- Moyata dyshcherya ne iskashe da igrae futbol.
Moja žena so mnou nechcela hrať šach. М-ят- ж----н----к--- да--гра- с м----а--ах. М____ ж___ н_ и_____ д_ и____ с м__ н_ ш___ М-я-а ж-н- н- и-к-ш- д- и-р-е с м-н н- ш-х- ------------------------------------------- Моята жена не искаше да играе с мен на шах. 0
Moy----z--na-ne--s----e-d- -gra- s--en -----ak-. M_____ z____ n_ i______ d_ i____ s m__ n_ s_____ M-y-t- z-e-a n- i-k-s-e d- i-r-e s m-n n- s-a-h- ------------------------------------------------ Moyata zhena ne iskashe da igrae s men na shakh.
Moje deti sa nechceli prechádzať. М--т- --ца -е иск-х- -а се-ра--ож-а-. М____ д___ н_ и_____ д_ с_ р_________ М-и-е д-ц- н- и-к-х- д- с- р-з-о-д-т- ------------------------------------- Моите деца не искаха да се разхождат. 0
Mo-te---t-a--e--s-ak-- da-s- --zk-o-h-a-. M____ d____ n_ i______ d_ s_ r___________ M-i-e d-t-a n- i-k-k-a d- s- r-z-h-z-d-t- ----------------------------------------- Moite detsa ne iskakha da se razkhozhdat.
Nechceli upratať izbu. Те н- ис--ха да--а-т-ебя- с-а---. Т_ н_ и_____ д_ р________ с______ Т- н- и-к-х- д- р-з-р-б-т с-а-т-. --------------------------------- Те не искаха да разтребят стаята. 0
Te n----kakh--d---az---by-t ------a. T_ n_ i______ d_ r_________ s_______ T- n- i-k-k-a d- r-z-r-b-a- s-a-a-a- ------------------------------------ Te ne iskakha da raztrebyat stayata.
Nechceli ísť do postele. Т--не---ка----а -и--ягат. Т_ н_ и_____ д_ с_ л_____ Т- н- и-к-х- д- с- л-г-т- ------------------------- Те не искаха да си лягат. 0
T--ne--ska-h---a si-lya-at. T_ n_ i______ d_ s_ l______ T- n- i-k-k-a d- s- l-a-a-. --------------------------- Te ne iskakha da si lyagat.
Nesmel jesť zmrzlinu. То- -- бива-е д--я-- ---долед. Т__ н_ б_____ д_ я__ с________ Т-й н- б-в-ш- д- я-е с-а-о-е-. ------------------------------ Той не биваше да яде сладолед. 0
T-y--e--i---h---- yade-sl-d-le-. T__ n_ b______ d_ y___ s________ T-y n- b-v-s-e d- y-d- s-a-o-e-. -------------------------------- Toy ne bivashe da yade sladoled.
Nesmel jesť čokoládu. Т-й-не-б--аше -- -де-шо--лад. Т__ н_ б_____ д_ я__ ш_______ Т-й н- б-в-ш- д- я-е ш-к-л-д- ----------------------------- Той не биваше да яде шоколад. 0
Toy--e--i-as-e--- --de s-okolad. T__ n_ b______ d_ y___ s________ T-y n- b-v-s-e d- y-d- s-o-o-a-. -------------------------------- Toy ne bivashe da yade shokolad.
Nesmel jesť bonbóny. Т-й -е--и-аше-да --е б-н----. Т__ н_ б_____ д_ я__ б_______ Т-й н- б-в-ш- д- я-е б-н-о-и- ----------------------------- Той не биваше да яде бонбони. 0
To--ne b-v---- ---------onb-ni. T__ n_ b______ d_ y___ b_______ T-y n- b-v-s-e d- y-d- b-n-o-i- ------------------------------- Toy ne bivashe da yade bonboni.
Mohol som si niečo želať. Мо-----а -и п------ -ещо. М____ д_ с_ п______ н____ М-ж-х д- с- п-ж-л-я н-щ-. ------------------------- Можех да си пожелая нещо. 0
M--h--h ----------ela---n-s-cho. M______ d_ s_ p________ n_______ M-z-e-h d- s- p-z-e-a-a n-s-c-o- -------------------------------- Mozhekh da si pozhelaya neshcho.
Mohla som si kúpiť šaty. М-ж-- -а си --п--рок--. М____ д_ с_ к___ р_____ М-ж-х д- с- к-п- р-к-я- ----------------------- Можех да си купя рокля. 0
Mozhekh -a s--ku-y--ro-lya. M______ d_ s_ k____ r______ M-z-e-h d- s- k-p-a r-k-y-. --------------------------- Mozhekh da si kupya roklya.
Mohol som si vziať pralinku. М--ех-да с- --е-а---н--н. М____ д_ с_ в____ б______ М-ж-х д- с- в-е-а б-н-о-. ------------------------- Можех да си взема бонбон. 0
Mo--e---da si-v-e-a -onbon. M______ d_ s_ v____ b______ M-z-e-h d- s- v-e-a b-n-o-. --------------------------- Mozhekh da si vzema bonbon.
Mohol si v lietadle fajčiť? М-ж-ше л- да-пу----- с-м-л---? М_____ л_ д_ п____ в с________ М-ж-ш- л- д- п-ш-ш в с-м-л-т-? ------------------------------ Можеше ли да пушиш в самолета? 0
Moz-e--- ------pu-hi-- -----ol---? M_______ l_ d_ p______ v s________ M-z-e-h- l- d- p-s-i-h v s-m-l-t-? ---------------------------------- Mozheshe li da pushish v samoleta?
Mohol si v nemocnici piť pivo? Мо-----л- д- -иеш---р- --болн-ц-т-? М_____ л_ д_ п___ б___ в б_________ М-ж-ш- л- д- п-е- б-р- в б-л-и-а-а- ----------------------------------- Можеше ли да пиеш бира в болницата? 0
Mozhes-e -i-da----sh b-------o-n-t-a--? M_______ l_ d_ p____ b___ v b__________ M-z-e-h- l- d- p-e-h b-r- v b-l-i-s-t-? --------------------------------------- Mozheshe li da piesh bira v bolnitsata?
Mohol si vziať psa do hotela? М---ше -и--- -земеш ---е-о в хо-ел-? М_____ л_ д_ в_____ к_____ в х______ М-ж-ш- л- д- в-е-е- к-ч-т- в х-т-л-? ------------------------------------ Можеше ли да вземеш кучето в хотела? 0
Mo-h-s-e--i d- -zem-s--k--h--o-v k----la? M_______ l_ d_ v______ k______ v k_______ M-z-e-h- l- d- v-e-e-h k-c-e-o v k-o-e-a- ----------------------------------------- Mozheshe li da vzemesh kucheto v khotela?
Cez prázdniny mohli deti zostať dlho vonku. П--- --к-н---та д-ца-а-м-ж-ха -- ---а--т -ълго--а-ън. П___ в_________ д_____ м_____ д_ о______ д____ н_____ П-е- в-к-н-и-т- д-ц-т- м-ж-х- д- о-т-в-т д-л-о н-в-н- ----------------------------------------------------- През ваканцията децата можеха да остават дълго навън. 0
Pr-z v--a----yata --ts----moz-e----da-os------d--go----y-. P___ v___________ d______ m_______ d_ o______ d____ n_____ P-e- v-k-n-s-y-t- d-t-a-a m-z-e-h- d- o-t-v-t d-l-o n-v-n- ---------------------------------------------------------- Prez vakantsiyata detsata mozhekha da ostavat dylgo navyn.
Mohli sa dlho hrať na dvore. Те-м-же-а д-л-о--а -г-а-т-н- д-ор-. Т_ м_____ д____ д_ и_____ н_ д_____ Т- м-ж-х- д-л-о д- и-р-я- н- д-о-а- ----------------------------------- Те можеха дълго да играят на двора. 0
T- m-zh---a---lg---a-igra-a- -a d--r-. T_ m_______ d____ d_ i______ n_ d_____ T- m-z-e-h- d-l-o d- i-r-y-t n- d-o-a- -------------------------------------- Te mozhekha dylgo da igrayat na dvora.
Mohli zostať dlho hore. Те--о-е-а----го д- н- с--при-ир-т. Т_ м_____ д____ д_ н_ с_ п________ Т- м-ж-х- д-л-о д- н- с- п-и-и-а-. ---------------------------------- Те можеха дълго да не се прибират. 0
T- -ozhekh- d--g--d---- -e--r-bi-at. T_ m_______ d____ d_ n_ s_ p________ T- m-z-e-h- d-l-o d- n- s- p-i-i-a-. ------------------------------------ Te mozhekha dylgo da ne se pribirat.

Ako zdolať zabúdanie?

Učenie nie je vždy ľahké. Aj keď je zábavné, môže byť náročné. Keď sa však niečo naučíme, máme z toho radosť. Sme pyšní na seba a na pokrok, ktorý sme dosiahli. To, čo sme sa naučili, môžeme bohužiaľ zase zabudnúť. Je to častý problém zvlášť v prípade jazykov. Väčšina z nás sa jeden alebo viac jazykov naučí v škole. Po skončení školy tieto znalosti často zmiznú. Cudzí jazyk už takmer nevieme. V bežnom živote používame väčšinou svoj materinský jazyk. Veľa cudzích jazykov používame iba na dovolenke. Ak sa však vedomosti pravidelne neaktivujú, strácame ich. Náš mozog potrebuje tréning. Dá sa povedať, že funguje ako sval. A taký sval sa musí precvičovať, inak sa oslabí. Existujú však spôsoby ako zabúdaniu zabrániť. Najdôležitejšie je opakovane využívať to, čo ste sa naučili. Nápomocné môžu byť pritom pevné rituály. Na každý deň v týždni si môžete naplánovať nejakú úlohu. Napríklad v pondelok si môžete prečítať knihu v cudzom jazyku. V stredu počúvať cudzí rozhlas. V piatok si v cudzom jazyku napísať denník. Striedate tak čítanie, počúvanie a písanie. Tým sa vaše vedomosti precvičujú rôznymi spôsobmi. Všetky tieto úkony nemusia trvať dlho; stačí polhodina. Je ale dôležité, aby ste trénovali pravidelne! Štúdie ukazujú, že to, čo ste sa naučili, zostáva v mozgu celé desaťročia. Musíte to však znovu vytiahnuť zo šuplíka ...