Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   bg В дискотеката

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [четирийсет и шест]

46 [chetiriyset i shest]

В дискотеката

[V diskotekata]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Мяс-ото --о---н---и-е? М______ с_______ л_ е_ М-с-о-о с-о-о-н- л- е- ---------------------- Мястото свободно ли е? 0
M---tot- -v-bod---l--ye? M_______ s_______ l_ y__ M-a-t-t- s-o-o-n- l- y-? ------------------------ Myastoto svobodno li ye?
Smiem si k Vám sadnúť? Мо-е л- -- с-д-а --- В-с? М___ л_ д_ с____ п__ В___ М-ж- л- д- с-д-а п-и В-с- ------------------------- Може ли да седна при Вас? 0
Mo-----i d--s-dna pri--a-? M____ l_ d_ s____ p__ V___ M-z-e l- d- s-d-a p-i V-s- -------------------------- Mozhe li da sedna pri Vas?
Iste. С ----о-----е. С у___________ С у-о-о-с-в-е- -------------- С удоволствие. 0
S---o-o--t-ie. S u___________ S u-o-o-s-v-e- -------------- S udovolstvie.
Ako sa Vám páči tá hudba? Ка-----и---е-му--ка--? К__ н_______ м________ К-к н-м-р-т- м-з-к-т-? ---------------------- Как намирате музиката? 0
K-k -am-r-te m--i-a--? K__ n_______ m________ K-k n-m-r-t- m-z-k-t-? ---------------------- Kak namirate muzikata?
Je trochu hlasná. Мал-о------. М____ с_____ М-л-о с-л-а- ------------ Малко силна. 0
Ma-ko--i-na. M____ s_____ M-l-o s-l-a- ------------ Malko silna.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Н- група-- св--и м---- -о--е. Н_ г______ с____ м____ д_____ Н- г-у-а-а с-и-и м-о-о д-б-е- ----------------------------- Но групата свири много добре. 0
N----u---a-sv--i m-o-o-d-br-. N_ g______ s____ m____ d_____ N- g-u-a-a s-i-i m-o-o d-b-e- ----------------------------- No grupata sviri mnogo dobre.
Chodievate sem často? Че-т- -и-ид---е--ук? Ч____ л_ и_____ т___ Ч-с-о л- и-в-т- т-к- -------------------- Често ли идвате тук? 0
C----o-l----va-e-tu-? C_____ l_ i_____ t___ C-e-t- l- i-v-t- t-k- --------------------- Chesto li idvate tuk?
Nie, toto je prvý raz. Н-, -а -ъ-в-----. Н__ з_ п____ п___ Н-, з- п-р-и п-т- ----------------- Не, за първи път. 0
Ne,-z- pyr-- -yt. N__ z_ p____ p___ N-, z- p-r-i p-t- ----------------- Ne, za pyrvi pyt.
Ešte som tu nebol. Н-к--а--- --м --л /-б--- ---. Н_____ н_ с__ б__ / б___ т___ Н-к-г- н- с-м б-л / б-л- т-к- ----------------------------- Никога не съм бил / била тук. 0
Ni-o-a -- s----il - b--- ---. N_____ n_ s__ b__ / b___ t___ N-k-g- n- s-m b-l / b-l- t-k- ----------------------------- Nikoga ne sym bil / bila tuk.
Zatancujete si? Т----в-т- л-? Т________ л__ Т-н-у-а-е л-? ------------- Танцувате ли? 0
Ta-tsuv-te--i? T_________ l__ T-n-s-v-t- l-? -------------- Tantsuvate li?
Možno neskôr. П--к--но -оже-би. П_______ м___ б__ П---ъ-н- м-ж- б-. ----------------- По-късно може би. 0
Po--y--- mozhe-b-. P_______ m____ b__ P---y-n- m-z-e b-. ------------------ Po-kysno mozhe bi.
Neviem tak dobre tancovať. Аз-н---ога-да---н-у--- до--е. А_ н_ м___ д_ т_______ д_____ А- н- м-г- д- т-н-у-а- д-б-е- ----------------------------- Аз не мога да танцувам добре. 0
A- ---mo-a--a--an-s--am-d-bre. A_ n_ m___ d_ t________ d_____ A- n- m-g- d- t-n-s-v-m d-b-e- ------------------------------ Az ne moga da tantsuvam dobre.
To je celkom jednoduché. Съ-с-- ---с-о-е. С_____ п_____ е_ С-в-е- п-о-т- е- ---------------- Съвсем просто е. 0
Syvse- -r-st---e. S_____ p_____ y__ S-v-e- p-o-t- y-. ----------------- Syvsem prosto ye.
Ukážem Vám to. Щ- Ви ------. Щ_ В_ п______ Щ- В- п-к-ж-. ------------- Ще Ви покажа. 0
S-ch- -- -o--z--. S____ V_ p_______ S-c-e V- p-k-z-a- ----------------- Shche Vi pokazha.
Nie, radšej niekedy inokedy. Не, п--до-р- няко--дру- п--. Н__ п_______ н____ д___ п___ Н-, п---о-р- н-к-й д-у- п-т- ---------------------------- Не, по-добре някой друг път. 0
Ne,-po-d---e ny--oy-d--g----. N__ p_______ n_____ d___ p___ N-, p---o-r- n-a-o- d-u- p-t- ----------------------------- Ne, po-dobre nyakoy drug pyt.
Čakáte na niekoho? Ча-ат- -- -я--г-? Ч_____ л_ н______ Ч-к-т- л- н-к-г-? ----------------- Чакате ли някого? 0
Ch-k--e--i-n-ak---? C______ l_ n_______ C-a-a-e l- n-a-o-o- ------------------- Chakate li nyakogo?
Áno, na môjho priateľa. Да- м-я --и-тел. Д__ м__ п_______ Д-, м-я п-и-т-л- ---------------- Да, моя приятел. 0
Da, m-ya pr-y-t-l. D__ m___ p________ D-, m-y- p-i-a-e-. ------------------ Da, moya priyatel.
Tam vzadu už prichádza! Е-о -о -д-а. Е__ г_ и____ Е-о г- и-в-. ------------ Ето го идва. 0
E---g---d-a. E__ g_ i____ E-o g- i-v-. ------------ Eto go idva.

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!