Slovníček fráz

sk Príslovky   »   bg Наречия

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [сто]

100 [sto]

Наречия

Narechiya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie в--е---още не в___ – о__ н_ в-ч- – о-е н- ------------- вече – още не 0
v--h--- -s---e ne v____ – o_____ n_ v-c-e – o-h-h- n- ----------------- veche – oshche ne
Boli ste už raz v Berlíne? Бил--ли---е----е-в Бер-ин? Б___ л_ с__ в___ в Б______ Б-л- л- с-е в-ч- в Б-р-и-? -------------------------- Били ли сте вече в Берлин? 0
B--i -- -t--ve-he v -erlin? B___ l_ s__ v____ v B______ B-l- l- s-e v-c-e v B-r-i-? --------------------------- Bili li ste veche v Berlin?
Nie, ešte nie. Н-,--щ---е. Н__ о__ н__ Н-, о-е н-. ----------- Не, още не. 0
Ne, ---che---. N__ o_____ n__ N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
niekto – nikto няк-й---н--ой н____ – н____ н-к-й – н-к-й ------------- някой – никой 0
nyakoy-– --koy n_____ – n____ n-a-o- – n-k-y -------------- nyakoy – nikoy
Poznáte tu niekoho? Поз-а------и ---о-----к? П________ л_ н_____ т___ П-з-а-а-е л- н-к-г- т-к- ------------------------ Познавате ли някого тук? 0
Po-na-a----i--y---g--tuk? P________ l_ n______ t___ P-z-a-a-e l- n-a-o-o t-k- ------------------------- Poznavate li nyakogo tuk?
Nie, nepoznám tu nikoho. Н-------о-на--м -----о-т-к. Н__ н_ п_______ н_____ т___ Н-, н- п-з-а-а- н-к-г- т-к- --------------------------- Не, не познавам никого тук. 0
N-,--- po--avam n-k-go--u-. N__ n_ p_______ n_____ t___ N-, n- p-z-a-a- n-k-g- t-k- --------------------------- Ne, ne poznavam nikogo tuk.
ešte – už nie още – н-ма о__ – н___ о-е – н-м- ---------- още – няма 0
o-h--- - n-a-a o_____ – n____ o-h-h- – n-a-a -------------- oshche – nyama
Zostanete tu ešte dlho? Щ- -с---ет--л------дъ-го-ту-? Щ_ о_______ л_ о__ д____ т___ Щ- о-т-н-т- л- о-е д-л-о т-к- ----------------------------- Ще останете ли още дълго тук? 0
S---e---ta---- -- oshche-dy-go--uk? S____ o_______ l_ o_____ d____ t___ S-c-e o-t-n-t- l- o-h-h- d-l-o t-k- ----------------------------------- Shche ostanete li oshche dylgo tuk?
Nie, nezostanem tu už dlho. Н---н--- ----ст-на-дълг--т-к. Н__ н___ д_ о_____ д____ т___ Н-, н-м- д- о-т-н- д-л-о т-к- ----------------------------- Не, няма да остана дълго тук. 0
N----ya---da os-------l-- -u-. N__ n____ d_ o_____ d____ t___ N-, n-a-a d- o-t-n- d-l-o t-k- ------------------------------ Ne, nyama da ostana dylgo tuk.
ešte niečo – už nič още ------ -и-о--о-е-е о__ н___ – н___ п_____ о-е н-щ- – н-щ- п-в-ч- ---------------------- още нещо – нищо повече 0
osh--e-nes-c---- -i-h-h--po-eche o_____ n______ – n______ p______ o-h-h- n-s-c-o – n-s-c-o p-v-c-e -------------------------------- oshche neshcho – nishcho poveche
Chcete ešte niečo piť? Же----е-ли о-е -е-- ----и---? Ж______ л_ о__ н___ з_ п_____ Ж-л-е-е л- о-е н-щ- з- п-е-е- ----------------------------- Желаете ли още нещо за пиене? 0
Zhe--ete -i --h-h--n----ho-za-----e? Z_______ l_ o_____ n______ z_ p_____ Z-e-a-t- l- o-h-h- n-s-c-o z- p-e-e- ------------------------------------ Zhelaete li oshche neshcho za piene?
Nie, neprosím si už nič. Н-, -е -е-ая-н--о-пов-че. Н__ н_ ж____ н___ п______ Н-, н- ж-л-я н-щ- п-в-ч-. ------------------------- Не, не желая нищо повече. 0
Ne- ne---e--ya----hch- -o-e--e. N__ n_ z______ n______ p_______ N-, n- z-e-a-a n-s-c-o p-v-c-e- ------------------------------- Ne, ne zhelaya nishcho poveche.
už niečo – ešte nič ве-- -ещо-–---е-нищо в___ н___ – о__ н___ в-ч- н-щ- – о-е н-щ- -------------------- вече нещо – още нищо 0
v-c-e ---h--o – os---e -is--ho v____ n______ – o_____ n______ v-c-e n-s-c-o – o-h-h- n-s-c-o ------------------------------ veche neshcho – oshche nishcho
Jedli ste už niečo? Яд-х-е-ли-ве-е нещо? Я_____ л_ в___ н____ Я-о-т- л- в-ч- н-щ-? -------------------- Ядохте ли вече нещо? 0
Yad--ht- -- ve-h---es-c--? Y_______ l_ v____ n_______ Y-d-k-t- l- v-c-e n-s-c-o- -------------------------- Yadokhte li veche neshcho?
Nie, ešte som nejedol nič. Н-- -щ---и-- -е -ъ- -л. Н__ о__ н___ н_ с__ я__ Н-, о-е н-щ- н- с-м я-. ----------------------- Не, още нищо не съм ял. 0
N-- ---ch----s---- -e-sym --l. N__ o_____ n______ n_ s__ y___ N-, o-h-h- n-s-c-o n- s-m y-l- ------------------------------ Ne, oshche nishcho ne sym yal.
ešte niekto – už nikto още-н-кой - никой---вече о__ н____ – н____ п_____ о-е н-к-й – н-к-й п-в-ч- ------------------------ още някой – никой повече 0
o-h-h---y---y –-n-ko--p-ve-he o_____ n_____ – n____ p______ o-h-h- n-a-o- – n-k-y p-v-c-e ----------------------------- oshche nyakoy – nikoy poveche
Chce ešte niekto kávu? Жела--л----е----о----ф-? Ж____ л_ о__ н____ к____ Ж-л-е л- о-е н-к-й к-ф-? ------------------------ Желае ли още някой кафе? 0
Z--lae --------e ny-ko- k-fe? Z_____ l_ o_____ n_____ k____ Z-e-a- l- o-h-h- n-a-o- k-f-? ----------------------------- Zhelae li oshche nyakoy kafe?
Nie, už nikto. Не, ----й. Н__ н_____ Н-, н-к-й- ---------- Не, никой. 0
Ne--nikoy. N__ n_____ N-, n-k-y- ---------- Ne, nikoy.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bulharčina (1-100) MP3 bulharčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...