Slovníček fráz

sk Príslovky   »   bg Наречия

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [сто]

100 [sto]

Наречия

[Narechiya]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie в-че – още-не вече – още не в-ч- – о-е н- ------------- вече – още не 0
ve-h- – ---che -e veche – oshche ne v-c-e – o-h-h- n- ----------------- veche – oshche ne
Boli ste už raz v Berlíne? Бил---и --- в------Б-рл-н? Били ли сте вече в Берлин? Б-л- л- с-е в-ч- в Б-р-и-? -------------------------- Били ли сте вече в Берлин? 0
B-li-----t- v--he v B--li-? Bili li ste veche v Berlin? B-l- l- s-e v-c-e v B-r-i-? --------------------------- Bili li ste veche v Berlin?
Nie, ešte nie. Н---ощ- -е. Не, още не. Н-, о-е н-. ----------- Не, още не. 0
N-- o-hc----e. Ne, oshche ne. N-, o-h-h- n-. -------------- Ne, oshche ne.
niekto – nikto ня-о- ---ик-й някой – никой н-к-й – н-к-й ------------- някой – никой 0
ny---- - -ikoy nyakoy – nikoy n-a-o- – n-k-y -------------- nyakoy – nikoy
Poznáte tu niekoho? Познава-е-ли--яко-о-тук? Познавате ли някого тук? П-з-а-а-е л- н-к-г- т-к- ------------------------ Познавате ли някого тук? 0
Po--avate--i-n-ak--o-t--? Poznavate li nyakogo tuk? P-z-a-a-e l- n-a-o-o t-k- ------------------------- Poznavate li nyakogo tuk?
Nie, nepoznám tu nikoho. Н------п-зна-а- н-ког---ук. Не, не познавам никого тук. Н-, н- п-з-а-а- н-к-г- т-к- --------------------------- Не, не познавам никого тук. 0
N-------------------go-t-k. Ne, ne poznavam nikogo tuk. N-, n- p-z-a-a- n-k-g- t-k- --------------------------- Ne, ne poznavam nikogo tuk.
ešte – už nie още –--яма още – няма о-е – н-м- ---------- още – няма 0
os-c-e-–-nya-a oshche – nyama o-h-h- – n-a-a -------------- oshche – nyama
Zostanete tu ešte dlho? Щ---с-ан-т- л- -щ- --лг- --к? Ще останете ли още дълго тук? Щ- о-т-н-т- л- о-е д-л-о т-к- ----------------------------- Ще останете ли още дълго тук? 0
Shc-e-----ne-e--i -s---e dylgo t--? Shche ostanete li oshche dylgo tuk? S-c-e o-t-n-t- l- o-h-h- d-l-o t-k- ----------------------------------- Shche ostanete li oshche dylgo tuk?
Nie, nezostanem tu už dlho. Н-, -ям- ---ос-ана дъ-г- ту-. Не, няма да остана дълго тук. Н-, н-м- д- о-т-н- д-л-о т-к- ----------------------------- Не, няма да остана дълго тук. 0
N-- --a-a-d- ost--- d-----tuk. Ne, nyama da ostana dylgo tuk. N-, n-a-a d- o-t-n- d-l-o t-k- ------------------------------ Ne, nyama da ostana dylgo tuk.
ešte niečo – už nič о---не-----н-щ----в--е още нещо – нищо повече о-е н-щ- – н-щ- п-в-ч- ---------------------- още нещо – нищо повече 0
o--che-ne---ho-–---sh--- po-eche oshche neshcho – nishcho poveche o-h-h- n-s-c-o – n-s-c-o p-v-c-e -------------------------------- oshche neshcho – nishcho poveche
Chcete ešte niečo piť? Же--е-е--- --е-нещ- -а пи-н-? Желаете ли още нещо за пиене? Ж-л-е-е л- о-е н-щ- з- п-е-е- ----------------------------- Желаете ли още нещо за пиене? 0
Zhe-ae-e -i -sh-he ne-h--o z--pie--? Zhelaete li oshche neshcho za piene? Z-e-a-t- l- o-h-h- n-s-c-o z- p-e-e- ------------------------------------ Zhelaete li oshche neshcho za piene?
Nie, neprosím si už nič. Не, -- же-а--н--- -овече. Не, не желая нищо повече. Н-, н- ж-л-я н-щ- п-в-ч-. ------------------------- Не, не желая нищо повече. 0
Ne- n- -h--ay--n----ho-po--c--. Ne, ne zhelaya nishcho poveche. N-, n- z-e-a-a n-s-c-o p-v-c-e- ------------------------------- Ne, ne zhelaya nishcho poveche.
už niečo – ešte nič в-----ещ- –-о-- -и-о вече нещо – още нищо в-ч- н-щ- – о-е н-щ- -------------------- вече нещо – още нищо 0
vec-- -e--c-o-–-o-h--e n---cho veche neshcho – oshche nishcho v-c-e n-s-c-o – o-h-h- n-s-c-o ------------------------------ veche neshcho – oshche nishcho
Jedli ste už niečo? Ядохте-ли ве-е---що? Ядохте ли вече нещо? Я-о-т- л- в-ч- н-щ-? -------------------- Ядохте ли вече нещо? 0
Y-----te l----ch---e-hch-? Yadokhte li veche neshcho? Y-d-k-t- l- v-c-e n-s-c-o- -------------------------- Yadokhte li veche neshcho?
Nie, ešte som nejedol nič. Не--още--и-- -----м-я-. Не, още нищо не съм ял. Н-, о-е н-щ- н- с-м я-. ----------------------- Не, още нищо не съм ял. 0
Ne- --hc---nishch--ne---- --l. Ne, oshche nishcho ne sym yal. N-, o-h-h- n-s-c-o n- s-m y-l- ------------------------------ Ne, oshche nishcho ne sym yal.
ešte niekto – už nikto ощ- -я-о--- -ик-й-п-вече още някой – никой повече о-е н-к-й – н-к-й п-в-ч- ------------------------ още някой – никой повече 0
osh-he----k-y –--i-o- --v-c-e oshche nyakoy – nikoy poveche o-h-h- n-a-o- – n-k-y p-v-c-e ----------------------------- oshche nyakoy – nikoy poveche
Chce ešte niekto kávu? Ж-л----- -ще --ко- --ф-? Желае ли още някой кафе? Ж-л-е л- о-е н-к-й к-ф-? ------------------------ Желае ли още някой кафе? 0
Zh--------o--c-e nyak-- ka-e? Zhelae li oshche nyakoy kafe? Z-e-a- l- o-h-h- n-a-o- k-f-? ----------------------------- Zhelae li oshche nyakoy kafe?
Nie, už nikto. Не, -----. Не, никой. Н-, н-к-й- ---------- Не, никой. 0
N---ni-oy. Ne, nikoy. N-, n-k-y- ---------- Ne, nikoy.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...