Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   sr Годишња доба и време

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шеснаест]

16 [šesnaest]

Годишња доба и време

[Godišnja doba i vreme]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Ов-----год--ња-д-б-: О__ с_ г______ д____ О-о с- г-д-ш-а д-б-: -------------------- Ово су годишња доба: 0
Ov---- -o----j- d-b-: O__ s_ g_______ d____ O-o s- g-d-š-j- d-b-: --------------------- Ovo su godišnja doba:
Jar, leto, П-----е---е-о, П_______ л____ П-о-е-е- л-т-, -------------- Пролеће, лето, 0
P-ol-će,--et-, P_______ l____ P-o-e-́-, l-t-, --------------- Proleće, leto,
jeseň a zima. jес---и---ма. j____ и з____ j-с-н и з-м-. ------------- jесен и зима. 0
je-e- - -ima. j____ i z____ j-s-n i z-m-. ------------- jesen i zima.
Leto je horúce. Л--- -е--ру--. Л___ ј_ в_____ Л-т- ј- в-у-е- -------------- Лето је вруће. 0
Le-- j--vr-c--. L___ j_ v_____ L-t- j- v-u-́-. --------------- Leto je vruće.
V lete svieti slnko. Ле---сиј- ---це. Л___ с___ с_____ Л-т- с-ј- с-н-е- ---------------- Лети сија сунце. 0
L--i -ij--s---e. L___ s___ s_____ L-t- s-j- s-n-e- ---------------- Leti sija sunce.
V lete sa radi chodíme prechádzať. Ле-- р-д- -д--о ше-а-и. Л___ р___ и____ ш______ Л-т- р-д- и-е-о ш-т-т-. ----------------------- Лети радо идемо шетати. 0
L--i -a-o -de-o še-a-i. L___ r___ i____ š______ L-t- r-d- i-e-o š-t-t-. ----------------------- Leti rado idemo šetati.
Zima je chladná. Зим- -- --ад-а. З___ ј_ х______ З-м- ј- х-а-н-. --------------- Зима је хладна. 0
Zi-- j- -ladn-. Z___ j_ h______ Z-m- j- h-a-n-. --------------- Zima je hladna.
V zime sneží alebo prší. З--- -----сн-г-ил--к---. З___ п___ с___ и__ к____ З-м- п-д- с-е- и-и к-ш-. ------------------------ Зими пада снег или киша. 0
Z-m--p--a s--- ili k-ša. Z___ p___ s___ i__ k____ Z-m- p-d- s-e- i-i k-š-. ------------------------ Zimi pada sneg ili kiša.
V zime radi zostávame doma. Зи-и-рад- -с-------к-- к-ће. З___ р___ о_______ к__ к____ З-м- р-д- о-т-ј-м- к-д к-ћ-. ---------------------------- Зими радо остајемо код куће. 0
Zi-i----- ----jemo ko--k-ć-. Z___ r___ o_______ k__ k____ Z-m- r-d- o-t-j-m- k-d k-c-e- ----------------------------- Zimi rado ostajemo kod kuće.
Je chladno. Хладно ј-. Х_____ ј__ Х-а-н- ј-. ---------- Хладно је. 0
Hl-dno j-. H_____ j__ H-a-n- j-. ---------- Hladno je.
Prší. П--а -и-а. П___ к____ П-д- к-ш-. ---------- Пада киша. 0
Pa-----ša. P___ k____ P-d- k-š-. ---------- Pada kiša.
Fúka vietor. В---овит---е. В________ ј__ В-т-о-и-о ј-. ------------- Ветровито је. 0
Vetro-it----. V________ j__ V-t-o-i-o j-. ------------- Vetrovito je.
Je teplo. Т---о -е. Т____ ј__ Т-п-о ј-. --------- Топло је. 0
To-l----. T____ j__ T-p-o j-. --------- Toplo je.
Je slnečno. Сунч-но-је. С______ ј__ С-н-а-о ј-. ----------- Сунчано је. 0
Sun--no je. S______ j__ S-n-a-o j-. ----------- Sunčano je.
Je jasno. Ведр--је. В____ ј__ В-д-о ј-. --------- Ведро је. 0
Vedr----. V____ j__ V-d-o j-. --------- Vedro je.
Aké je dnes počasie? Какво ----реме д--ас? К____ ј_ в____ д_____ К-к-о ј- в-е-е д-н-с- --------------------- Какво је време данас? 0
K-kv---e---e-------s? K____ j_ v____ d_____ K-k-o j- v-e-e d-n-s- --------------------- Kakvo je vreme danas?
Dnes je chladno. Да----је х-ад--. Д____ ј_ х______ Д-н-с ј- х-а-н-. ---------------- Данас је хладно. 0
Da-a- -- hladn-. D____ j_ h______ D-n-s j- h-a-n-. ---------------- Danas je hladno.
Dnes je teplo. Дана--ј- то-л-. Д____ ј_ т_____ Д-н-с ј- т-п-о- --------------- Данас је топло. 0
Dan----e--o--o. D____ j_ t_____ D-n-s j- t-p-o- --------------- Danas je toplo.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!