Slovníček fráz

sk Spojky 2   »   sr Везници 2

95 [deväťdesiatpäť]

Spojky 2

Spojky 2

95 [деведесет и пет]

95 [devedeset i pet]

Везници 2

[Veznici 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
Odkedy už viac nepracuje? Од к-да--н--не-ради-в-ш-? О_ к___ о__ н_ р___ в____ О- к-д- о-а н- р-д- в-ш-? ------------------------- Од када она не ради више? 0
O- ---- ona----ra-i---š-? O_ k___ o__ n_ r___ v____ O- k-d- o-a n- r-d- v-š-? ------------------------- Od kada ona ne radi više?
Od jej svadby? О---ен- -----? О_ њ___ у_____ О- њ-н- у-а-е- -------------- Од њене удаје? 0
O--n-e-- -daj-? O_ n____ u_____ O- n-e-e u-a-e- --------------- Od njene udaje?
Áno, už viac nepracuje, odkedy sa vydala. Д-,-она н--р--- -иш- ----ад--се у--ла. Д__ о__ н_ р___ в___ о_ к___ с_ у_____ Д-, о-а н- р-д- в-ш- о- к-д- с- у-а-а- -------------------------------------- Да, она не ради више од када се удала. 0
Da--ona ---ra-i vi-- ----ad- se ----a. D__ o__ n_ r___ v___ o_ k___ s_ u_____ D-, o-a n- r-d- v-š- o- k-d- s- u-a-a- -------------------------------------- Da, ona ne radi više od kada se udala.
Odkedy sa vydala, už viac nepracuje. Од-к--а------а--,-о----е -ад- в-ше. О_ к___ с_ у_____ о__ н_ р___ в____ О- к-д- с- у-а-а- о-а н- р-д- в-ш-. ----------------------------------- Од када се удала, она не ради више. 0
Od---da ---u----, -----e --d---iše. O_ k___ s_ u_____ o__ n_ r___ v____ O- k-d- s- u-a-a- o-a n- r-d- v-š-. ----------------------------------- Od kada se udala, ona ne radi više.
Odkedy sa poznajú, sú šťastní. О- к-д- се-они--о---ј----р-ћн- -у. О_ к___ с_ о__ п_______ с_____ с__ О- к-д- с- о-и п-з-а-у- с-е-н- с-. ---------------------------------- Од када се они познају, срећни су. 0
Od--ad---e-oni po-n--u,----ć-i-su. O_ k___ s_ o__ p_______ s_____ s__ O- k-d- s- o-i p-z-a-u- s-e-́-i s-. ----------------------------------- Od kada se oni poznaju, srećni su.
Odkedy majú deti, len zriedkakedy idú večer von. Од ---- --а-- ----- -з---е -е--. О_ к___ и____ д____ и_____ р____ О- к-д- и-а-у д-ц-, и-л-з- р-ђ-. -------------------------------- Од када имају децу, излазе ређе. 0
Od----- i-aj---e--,-i--aze-r--e. O_ k___ i____ d____ i_____ r____ O- k-d- i-a-u d-c-, i-l-z- r-đ-. -------------------------------- Od kada imaju decu, izlaze ređe.
Kedy telefonuje? Када-ћ- --- теле-о-ир---? К___ ћ_ о__ т____________ К-д- ћ- о-а т-л-ф-н-р-т-? ------------------------- Када ће она телефонирати? 0
K--a-c-e-ona te---o--ra-i? K___ ć_ o__ t____________ K-d- c-e o-a t-l-f-n-r-t-? -------------------------- Kada će ona telefonirati?
Počas jazdy? За -ре-- в-ж--? З_ в____ в_____ З- в-е-е в-ж-е- --------------- За време вожње? 0
Za v-eme v--n--? Z_ v____ v______ Z- v-e-e v-ž-j-? ---------------- Za vreme vožnje?
Áno, počas toho, ako šoféruje auto. Д---д----ози--ут-. Д__ д__ в___ а____ Д-, д-к в-з- а-т-. ------------------ Да, док вози ауто. 0
D---do--v--i--ut-. D__ d__ v___ a____ D-, d-k v-z- a-t-. ------------------ Da, dok vozi auto.
Telefonuje počas toho, ako šoféruje auto. О------еф-ни---д-- --зи-ау-о. О__ т_________ д__ в___ а____ О-а т-л-ф-н-р- д-к в-з- а-т-. ----------------------------- Она телефонира док вози ауто. 0
O-a-tele---ira--o--vozi aut-. O__ t_________ d__ v___ a____ O-a t-l-f-n-r- d-k v-z- a-t-. ----------------------------- Ona telefonira dok vozi auto.
Pri žehlení sleduje televíziu. Она гле-а теле---ију д-к--е---. О__ г____ т_________ д__ п_____ О-а г-е-а т-л-в-з-ј- д-к п-г-а- ------------------------------- Она гледа телевизију док пегла. 0
O-- -le-------vizij- -o- p--l-. O__ g____ t_________ d__ p_____ O-a g-e-a t-l-v-z-j- d-k p-g-a- ------------------------------- Ona gleda televiziju dok pegla.
Pri písaní domácich úloh počúva hudbu. О-а-слуша муз-ку---- р-д- з-да-ке. О__ с____ м_____ д__ р___ з_______ О-а с-у-а м-з-к- д-к р-д- з-д-т-е- ---------------------------------- Она слуша музику док ради задатке. 0
On- --uša -u--k--dok----i -ada--e. O__ s____ m_____ d__ r___ z_______ O-a s-u-a m-z-k- d-k r-d- z-d-t-e- ---------------------------------- Ona sluša muziku dok radi zadatke.
Nevidím nič, keď nemám okuliare. Ја-не види- ---та--к--а-н-ма- ----а-е. Ј_ н_ в____ н_____ к___ н____ н_______ Ј- н- в-д-м н-ш-а- к-д- н-м-м н-о-а-е- -------------------------------------- Ја не видим ништа, када немам наочале. 0
Ja ---v-d------t-, k-d--ne--- na-č-le. J_ n_ v____ n_____ k___ n____ n_______ J- n- v-d-m n-š-a- k-d- n-m-m n-o-a-e- -------------------------------------- Ja ne vidim ništa, kada nemam naočale.
Ničomu nerozumiem, keď hrá hudba tak nahlas. Ја -е----умем -----,--а---је -у-ика тако г----а. Ј_ н_ р______ н_____ к___ ј_ м_____ т___ г______ Ј- н- р-з-м-м н-ш-а- к-д- ј- м-з-к- т-к- г-а-н-. ------------------------------------------------ Ја не разумем ништа, када је музика тако гласна. 0
J- -e r--u-em--i---- --da-je-m-zi---t-ko--la--a. J_ n_ r______ n_____ k___ j_ m_____ t___ g______ J- n- r-z-m-m n-š-a- k-d- j- m-z-k- t-k- g-a-n-. ------------------------------------------------ Ja ne razumem ništa, kada je muzika tako glasna.
Necítim nič, keď mám nádchu. Ја -е-ос-ћ-- ---и-е,-када---ам-----ла-у. Ј_ н_ о_____ м______ к___ и___ п________ Ј- н- о-е-а- м-р-с-, к-д- и-а- п-е-л-д-. ---------------------------------------- Ја не осећам мирисе, када имам прехладу. 0
Ja ne o------ -ir--e, -a-- -m-m --e-la-u. J_ n_ o_____ m______ k___ i___ p________ J- n- o-e-́-m m-r-s-, k-d- i-a- p-e-l-d-. ----------------------------------------- Ja ne osećam mirise, kada imam prehladu.
Ideme taxíkom, keď prší. М- у---ам- так-и---к- --д- ---а. М_ у______ т_____ а__ п___ к____ М- у-и-а-о т-к-и- а-о п-д- к-ш-. -------------------------------- Ми узимамо такси, ако пада киша. 0
Mi -z--am--t---i----- ---- ki--. M_ u______ t_____ a__ p___ k____ M- u-i-a-o t-k-i- a-o p-d- k-š-. -------------------------------- Mi uzimamo taksi, ako pada kiša.
Keď vyhráme v lotérii, budeme cestovať okolo sveta. Пу--ваћ--о ок----ет-,--к---о-и-емо н- ло-у. П_________ о__ с_____ а__ д_______ н_ л____ П-т-в-ћ-м- о-о с-е-а- а-о д-б-ј-м- н- л-т-. ------------------------------------------- Путоваћемо око света, ако добијемо на лоту. 0
P-to-ac---o-o-----e-a----o-----j-mo-na-lotu. P_________ o__ s_____ a__ d_______ n_ l____ P-t-v-c-e-o o-o s-e-a- a-o d-b-j-m- n- l-t-. -------------------------------------------- Putovaćemo oko sveta, ako dobijemo na lotu.
Začneme s jedlom, ak čoskoro nepríde. Ми--ем--п----и------л--,---о-о- -е ---- -с-о-о. М_ ћ___ п_____ с_ ј_____ а__ о_ н_ д___ у______ М- ћ-м- п-ч-т- с- ј-л-м- а-о о- н- д-ђ- у-к-р-. ----------------------------------------------- Ми ћемо почети са јелом, ако он не дође ускоро. 0
M---́-m--po--t- -- -el-m,---o o- -e-d--e-us-oro. M_ ć___ p_____ s_ j_____ a__ o_ n_ d___ u______ M- c-e-o p-č-t- s- j-l-m- a-o o- n- d-đ- u-k-r-. ------------------------------------------------ Mi ćemo početi sa jelom, ako on ne dođe uskoro.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky Európskej únie

Dnes má Európska únia viac ako 25 krajín. V budúcnosti budú členmi EÚ ešte ďalšie štáty. S novým štátom obyčajne prichádza aj nový jazyk. V súčasnosti sa v EÚ hovorí viac ako dvadsiatimi jazykmi. Všetky jazyky Európskej únie sú rovnocenné. Táto jazyková rôznorodosť je fascinujúca. Môže však viesť aj k problémom. Skeptici si myslia, že toľko rôznych jazykov môže byť pre EÚ prekážkou. Bráni to totiž efektívnej spolupráci. Mnohí si preto myslia, že by sa mal zaviesť jeden spoločný jazyk. Týmto jazykom by mali komunikovať všetky štáty. Nie je to ale také jednoduché. Žiadny jazyk nemôže byť vyhlásený za jediný oficiálny. Ostatné krajiny by sa potom cítili znevýhodnené. A v Európe nie je žiadny skutočne neutrálny jazyk ... Umelý jazyk ako esperanto by tiež nefungoval. Lebo v jazyku sa vždy odráža aj kultúra štátu. Žiadny štát sa teda nechce vzdať svojho jazyka. Štáty vo svojom jazyku vidia časť svojej identity. Jazyková politika je v programe EÚ dôležitým bodom. Existuje dokonca komisár pre viacjazyčnosť. EÚ má najviac prekladateľov a tlmočníkov na svete. Zhruba 3 500 ľudí pracuje na tom, aby sa ľudia v EÚ dohovorili. Napriek tomu nemôžu byť úplne všetky dokumenty preložené. Zabralo by to príliš veľa času a stálo príliš veľa peňazí. Väčšina dokumentov sa prekladá len do niekoľkých jazykov. Jazyková rôznorodosť je pre EÚ jednou z najväčších výziev. Európa by sa mala zjednotiť bez toho, aby štáty prišli o svoju identitu!