Slovníček fráz

sk Pýtať sa 1   »   sr Постављати питања 1

62 [šestdesiatdva]

Pýtať sa 1

Pýtať sa 1

62 [шездесет и два]

62 [šezdeset i dva]

Постављати питања 1

Postavljati pitanja 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
učiť sa у--ти у____ у-и-и ----- учити 0
uči-i u____ u-i-i ----- učiti
Učia sa žiaci veľa? У-- л----ени-- -но-о? У__ л_ у______ м_____ У-е л- у-е-и-и м-о-о- --------------------- Уче ли ученици много? 0
Uče-l----en-c-------? U__ l_ u______ m_____ U-e l- u-e-i-i m-o-o- --------------------- Uče li učenici mnogo?
Nie, učia sa málo. Н-,-они --- м-ло. Н__ о__ у__ м____ Н-, о-и у-е м-л-. ----------------- Не, они уче мало. 0
N------ --e ma-o. N__ o__ u__ m____ N-, o-i u-e m-l-. ----------------- Ne, oni uče malo.
pýtať sa п--ати п_____ п-т-т- ------ питати 0
p-t-ti p_____ p-t-t- ------ pitati
Pýtate sa často učiteľa? Пи--те-ли-ч-с-о-у-ит--а? П_____ л_ ч____ у_______ П-т-т- л- ч-с-о у-и-е-а- ------------------------ Питате ли често учитеља? 0
P-tat- l---est----i---j-? P_____ l_ č____ u________ P-t-t- l- č-s-o u-i-e-j-? ------------------------- Pitate li često učitelja?
Nie, nepýtam sa často. Не, -е -и--м г--ч-с-о. Н__ н_ п____ г_ ч_____ Н-, н- п-т-м г- ч-с-о- ---------------------- Не, не питам га често. 0
Ne,-ne-p-t-- g- če--o. N__ n_ p____ g_ č_____ N-, n- p-t-m g- č-s-o- ---------------------- Ne, ne pitam ga često.
odpovedať о---в-рити о_________ о-г-в-р-т- ---------- одговорити 0
o-g-v-ri-i o_________ o-g-v-r-t- ---------- odgovoriti
Odpovedajte, prosím. Одг--орит-- -ол----ас. О__________ м____ В___ О-г-в-р-т-, м-л-м В-с- ---------------------- Одговорите, молим Вас. 0
O--o-o-i--- -o-im-Vas. O__________ m____ V___ O-g-v-r-t-, m-l-m V-s- ---------------------- Odgovorite, molim Vas.
Odpovedám. Ја од-ова---. Ј_ о_________ Ј- о-г-в-р-м- ------------- Ја одговарам. 0
J--odgo-ar-m. J_ o_________ J- o-g-v-r-m- ------------- Ja odgovaram.
pracovať р-дити р_____ р-д-т- ------ радити 0
r-di-i r_____ r-d-t- ------ raditi
Práve pracuje? Ра----- -н-упр-в-? Р___ л_ о_ у______ Р-д- л- о- у-р-в-? ------------------ Ради ли он управо? 0
R-d- li-on-u--a--? R___ l_ o_ u______ R-d- l- o- u-r-v-? ------------------ Radi li on upravo?
Áno, práve pracuje. Д-- упра----ади. Д__ у_____ р____ Д-, у-р-в- р-д-. ---------------- Да, управо ради. 0
Da--uprav----d-. D__ u_____ r____ D-, u-r-v- r-d-. ---------------- Da, upravo radi.
prísť до-аз-ти д_______ д-л-з-т- -------- долазити 0
dolaz-ti d_______ d-l-z-t- -------- dolaziti
Prídete? Д-лази-е----В-? Д_______ л_ В__ Д-л-з-т- л- В-? --------------- Долазите ли Ви? 0
D----ite-l- V-? D_______ l_ V__ D-l-z-t- l- V-? --------------- Dolazite li Vi?
Áno, hneď prídeme. Д-- -ол--имо -д---. Д__ д_______ о_____ Д-, д-л-з-м- о-м-х- ------------------- Да, долазимо одмах. 0
D-,-dol------o---h. D__ d_______ o_____ D-, d-l-z-m- o-m-h- ------------------- Da, dolazimo odmah.
bývať с-а---ати с________ с-а-о-а-и --------- становати 0
s--no-ati s________ s-a-o-a-i --------- stanovati
Bývate v Berlíne? Ста-у-е-е-л- у--ерли--? С________ л_ у Б_______ С-а-у-е-е л- у Б-р-и-у- ----------------------- Станујете ли у Берлину? 0
S--n-jet---i-u--e---n-? S________ l_ u B_______ S-a-u-e-e l- u B-r-i-u- ----------------------- Stanujete li u Berlinu?
Áno, bývam v Berlíne. Да, ја-с-ан---- --Б-----у. Д__ ј_ с_______ у Б_______ Д-, ј- с-а-у-е- у Б-р-и-у- -------------------------- Да, ја станујем у Берлину. 0
Da---- s-a-u--- - -erlin-. D__ j_ s_______ u B_______ D-, j- s-a-u-e- u B-r-i-u- -------------------------- Da, ja stanujem u Berlinu.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + srbčina (1-100) MP3 srbčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto chce hovoriť, musí aj písať!

Učenie cudzích jazykov nie je vždy ľahké. Predovšetkým začiatky bývajú pre študentov často ťažké. Mnohí si neveria, keď majú povedať vetu v cudzom jazyku. Boja sa, že urobia chybu. Takým študentom môže pomôcť písanie. Lebo kto sa chce naučiť dobre hovoriť, mal by čo najviac písať! Písanie nám pomáha si na nový jazyk zvyknúť. To má veľa dôvodov. Písanie funguje inak ako rozprávanie. Je to oveľa komplexnejší proces. Pri písaní premýšľame dlhšie, ktoré slová použijeme. Náš mozog tak pracuje s novým jazykom oveľa intenzívnejšie. Pri písaní sme tiež oveľa uvoľnenejší. Nikto na našu odpoveď nečaká. Takže sa pomaly zbavujeme strachu z cudzieho jazyka. Písanie navyše rozvíja kreativitu. Cítime sa voľnejšie a viac si s novým jazykom hráme. Pri písaní máme tiež viac času ako pri hovorení. Rozvíja aj našu pamäť! Najväčšou výhodou písania je však určitý odstup. Inými slovami, svoje vyjadrenia si môžeme skontrolovať. Vidíme všetko jasne pred sebou. Môžeme tak opraviť svoje chyby, a tým sa aj učiť. O čom v novom jazyku píšete, nie je až tak dôležité. Dôležité je len pravidelne, písomne formulovať vety. Ak sa chcete precvičovať, nájdite si kamaráta v cudzine a dopisujte si. Potom by ste sa mali stretnúť aj osobne. Uvidíte sami: Hovorenie bude oveľa ľahšie!