Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ku Hokerên çawaniyê

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [sed]

Hokerên çawaniyê

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
už raz – ešte nie b-r- ca-e-------t b___ c_____ - q__ b-r- c-r-k- - q-t ----------------- berê carekê - qet 0
Boli ste už raz v Berlíne? H-n---rê---r--ê -- --rlîn- m--? H__ b___ c_____ l_ B______ m___ H-n b-r- c-r-k- l- B-r-î-ê m-n- ------------------------------- Hûn berê carekê li Berlînê man? 0
Nie, ešte nie. N-,---t-n--am. N__ q__ n_____ N-, q-t n-m-m- -------------- Na, qet nemam. 0
niekto – nikto k--ek-- -- -es k____ - t_ k__ k-s-k - t- k-s -------------- kesek - tu kes 0
Poznáte tu niekoho? Li -i- -e-ekî -as-----n? L_ v__ k_____ n__ d_____ L- v-r k-s-k- n-s d-k-n- ------------------------ Li vir kesekî nas dikin? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Na,-e- li --r tu k-sî-na--na--m. N__ e_ l_ v__ t_ k___ n__ n_____ N-, e- l- v-r t- k-s- n-s n-k-m- -------------------------------- Na, ez li vir tu kesî nas nakim. 0
ešte – už nie hî----êdî na h__ - ê__ n_ h-n - ê-î n- ------------ hîn - êdî na 0
Zostanete tu ešte dlho? Hû- ê---- ---e-- -- --r--im-n--? H__ ê h__ g_____ l_ v__ b_______ H-n ê h-n g-l-k- l- v-r b-m-n-n- -------------------------------- Hûn ê hîn gelekî li vir bimînin? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-, êd-----------d---r -am---m. N__ ê__ l_ v__ z______ n_______ N-, ê-î l- v-r z-d-t-r n-m-n-m- ------------------------------- Na, êdî li vir zêdetir namînim. 0
ešte niečo – už nič tişte---i- - -u-t-şt t_____ d__ - t_ t___ t-ş-e- d-n - t- t-ş- -------------------- tiştek din - tu tişt 0
Chcete ešte niečo piť? Hûn -i--azin-ti---k- d-n-j- ve-wi-? H__ d_______ t______ d__ j_ v______ H-n d-x-a-i- t-ş-e-î d-n j- v-x-i-? ----------------------------------- Hûn dixwazin tiştekî din jî vexwin? 0
Nie, neprosím si už nič. Na- -u--işt------n--ax-azim. N__ t_ t______ d__ n________ N-, t- t-ş-e-î d-n n-x-a-i-. ---------------------------- Na, tu tiştekî din naxwazim. 0
už niečo – ešte nič ew--î----în--a e____ - h__ n_ e-i-î - h-n n- -------------- ewilî - hîn na 0
Jedli ste už niečo? W--e--lî ----i-- xw--? W_ e____ t_ t___ x____ W- e-i-î t- t-ş- x-a-? ---------------------- We ewilî tu tişt xwar? 0
Nie, ešte som nejedol nič. N----in -î- t----- -----r-y-. N__ m__ h__ t_____ n_________ N-, m-n h-n t-ş-e- n-x-a-i-e- ----------------------------- Na, min hîn tiştek nexwariye. 0
ešte niekto – už nikto y--e/- -i-- -dî -- --s--ine y_____ d___ ê__ t_ k__ t___ y-k-/- d-n- ê-î t- k-s t-n- --------------------------- yeke/î din- êdî tu kes tine 0
Chce ešte niekto kávu? Kese--/ê-q---e---x--z- heye? K_______ q____ d______ h____ K-s-k-/- q-h-e d-x-a-e h-y-? ---------------------------- Kesekî/ê qehwe dixwaze heye? 0
Nie, už nikto. N---tu-k----axw-ze. N__ t_ k__ n_______ N-, t- k-s n-x-a-e- ------------------- Na, tu kes naxwaze. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...