Slovníček fráz

sk Príslovky   »   kk Үстеулер

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [жүз]

100 [jüz]

Үстеулер

Üstewler

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
už raz – ešte nie б--ы-----д--- е-қа-ан б__________ – е______ б-р-н-с-ң-ы – е-қ-ш-н --------------------- бұрын-соңды – ешқашан 0
b-----so-d--– eşq---n b__________ – e______ b-r-n-s-ñ-ı – e-q-ş-n --------------------- burın-soñdı – eşqaşan
Boli ste už raz v Berlíne? Бұр---со-ды Б----н-- б----------і---/д-р? Б__________ Б_______ б____ п_ е__________ Б-р-н-с-ң-ы Б-р-и-д- б-л-п п- е-і-і-/-е-? ----------------------------------------- Бұрын-соңды Берлинде болып па едіңіз/дер? 0
B--ın--oñ-ı --rl-n-----lıp-p- -diñ-- / -e-? B__________ B_______ b____ p_ e_____ / d___ B-r-n-s-ñ-ı B-r-ï-d- b-l-p p- e-i-i- / d-r- ------------------------------------------- Burın-soñdı Berlïnde bolıp pa ediñiz / der?
Nie, ešte nie. Ж-----ш-а--н -олмағ-----. Ж___ е______ б___________ Ж-қ- е-қ-ш-н б-л-а-а-м-н- ------------------------- Жоқ, ешқашан болмағанмын. 0
J-q,----aş-- b-lm-ğanmı-. J___ e______ b___________ J-q- e-q-ş-n b-l-a-a-m-n- ------------------------- Joq, eşqaşan bolmağanmın.
niekto – nikto бі--у –---к-м б____ – е____ б-р-у – е-к-м ------------- біреу – ешкім 0
b-r-- - -şk-m b____ – e____ b-r-w – e-k-m ------------- birew – eşkim
Poznáte tu niekoho? М--да ---е--і-тани-----а? М____ б______ т______ б__ М-н-а б-р-у-і т-н-с-з б-? ------------------------- Мұнда біреуді танисыз ба? 0
M-nda-b-re-di ------z -a? M____ b______ t______ b__ M-n-a b-r-w-i t-n-s-z b-? ------------------------- Munda birewdi tanïsız ba?
Nie, nepoznám tu nikoho. Ж----м-н м-нд---шк-----та--м-ймын. Ж___ м__ м____ е______ т__________ Ж-қ- м-н м-н-а е-к-м-і т-н-м-й-ы-. ---------------------------------- Жоқ, мен мұнда ешкімді танымаймын. 0
Joq---------d- -şk-m-i-t-nıma--ı-. J___ m__ m____ e______ t__________ J-q- m-n m-n-a e-k-m-i t-n-m-y-ı-. ---------------------------------- Joq, men munda eşkimdi tanımaymın.
ešte – už nie та-- – -н-і т___ – е___ т-ғ- – е-д- ----------- тағы – енді 0
tağ- – -ndi t___ – e___ t-ğ- – e-d- ----------- tağı – endi
Zostanete tu ešte dlho? Мұнд- -л--ұза--бол---з ба? М____ ә__ ұ___ б______ б__ М-н-а ә-і ұ-а- б-л-с-з б-? -------------------------- Мұнда әлі ұзақ боласыз ба? 0
Mu-da---i---a----la------? M____ ä__ u___ b______ b__ M-n-a ä-i u-a- b-l-s-z b-? -------------------------- Munda äli uzaq bolasız ba?
Nie, nezostanem tu už dlho. Ж--,--е- мұнд- е--- --ақ-бол--й-ын. Ж___ м__ м____ е___ ұ___ б_________ Ж-қ- м-н м-н-а е-д- ұ-а- б-л-а-м-н- ----------------------------------- Жоқ, мен мұнда енді ұзақ болмаймын. 0
Joq--m-- --n---en-i uzaq-b----ymın. J___ m__ m____ e___ u___ b_________ J-q- m-n m-n-a e-d- u-a- b-l-a-m-n- ----------------------------------- Joq, men munda endi uzaq bolmaymın.
ešte niečo – už nič тағы бірд-ң----е-т-ңе т___ б______ – е_____ т-ғ- б-р-е-е – е-т-ң- --------------------- тағы бірдеңе – ештеңе 0
t--ı---rd-ñ----e--eñe t___ b______ – e_____ t-ğ- b-r-e-e – e-t-ñ- --------------------- tağı birdeñe – eşteñe
Chcete ešte niečo piť? Тағ---і-д-ң---шкіңі----- --? Т___ б______ і______ к__ м__ Т-ғ- б-р-е-е і-к-ң-з к-л м-? ---------------------------- Тағы бірдеңе ішкіңіз кел ме? 0
Ta----i--e-e iş-i--z --- me? T___ b______ i______ k__ m__ T-ğ- b-r-e-e i-k-ñ-z k-l m-? ---------------------------- Tağı birdeñe işkiñiz kel me?
Nie, neprosím si už nič. Ж--- ен-- еш--ң- --ре--е-е-. Ж___ е___ е_____ к____ е____ Ж-қ- е-д- е-т-ң- к-р-к е-е-. ---------------------------- Жоқ, енді ештеңе керек емес. 0
Jo----n---eşt-ñ--k-rek--mes. J___ e___ e_____ k____ e____ J-q- e-d- e-t-ñ- k-r-k e-e-. ---------------------------- Joq, endi eşteñe kerek emes.
už niečo – ešte nič бір--ң--- -л- еш---е б______ – ә__ е_____ б-р-е-е – ә-і е-т-ң- -------------------- бірдеңе – әлі ештеңе 0
bir-------äli eşte-e b______ – ä__ e_____ b-r-e-e – ä-i e-t-ñ- -------------------- birdeñe – äli eşteñe
Jedli ste už niečo? Сі--бі-дең- ж-------ң---б-? С__ б______ ж__ а______ б__ С-з б-р-е-е ж-п а-д-ң-з б-? --------------------------- Сіз бірдеңе жеп алдыңыз ба? 0
Siz-bird--- -ep ald--ız--a? S__ b______ j__ a______ b__ S-z b-r-e-e j-p a-d-ñ-z b-? --------------------------- Siz birdeñe jep aldıñız ba?
Nie, ešte som nejedol nič. Ж-қ--ме- ә-- е-те-е--ег---жоқпын. Ж___ м__ ә__ е_____ ж____ ж______ Ж-қ- м-н ә-і е-т-ң- ж-г-н ж-қ-ы-. --------------------------------- Жоқ, мен әлі ештеңе жеген жоқпын. 0
J-q,--e--ä-i eş-e-e-j-g-n--oq-ın. J___ m__ ä__ e_____ j____ j______ J-q- m-n ä-i e-t-ñ- j-g-n j-q-ı-. --------------------------------- Joq, men äli eşteñe jegen joqpın.
ešte niekto – už nikto та-- -ір-------д- е-кім т___ б____ – е___ е____ т-ғ- б-р-у – е-д- е-к-м ----------------------- тағы біреу – енді ешкім 0
t-ğı--ir-- –-end- e-k-m t___ b____ – e___ e____ t-ğ- b-r-w – e-d- e-k-m ----------------------- tağı birew – endi eşkim
Chce ešte niekto kávu? Т--ы-бір-у --фе --е -е? Т___ б____ к___ і__ м__ Т-ғ- б-р-у к-ф- і-е м-? ----------------------- Тағы біреу кофе іше ме? 0
Tağ- bi-ew -of- i----e? T___ b____ k___ i__ m__ T-ğ- b-r-w k-f- i-e m-? ----------------------- Tağı birew kofe işe me?
Nie, už nikto. Ж-қ- --д----кім і-----і. Ж___ е___ е____ і_______ Ж-қ- е-д- е-к-м і-п-й-і- ------------------------ Жоқ, енді ешкім ішпейді. 0
Joq, ---i eş----i-pey--. J___ e___ e____ i_______ J-q- e-d- e-k-m i-p-y-i- ------------------------ Joq, endi eşkim işpeydi.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...