Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ro Adverbe

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [o sută]

Adverbe

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie d--- o-at- – -ncă-ni-i--ată d___ o____ – î___ n________ d-j- o-a-ă – î-c- n-c-o-a-ă --------------------------- deja odată – încă niciodată 0
Boli ste už raz v Berlíne? Aţ- f-st -e-- o---ă la -e----? A__ f___ d___ o____ l_ B______ A-i f-s- d-j- o-a-ă l- B-r-i-? ------------------------------ Aţi fost deja odată la Berlin? 0
Nie, ešte nie. N-, în-ă-n-cio-ată. N__ î___ n_________ N-, î-c- n-c-o-a-ă- ------------------- Nu, încă niciodată. 0
niekto – nikto ci-eva---n----i c_____ – n_____ c-n-v- – n-m-n- --------------- cineva – nimeni 0
Poznáte tu niekoho? Cun-a---ţi--i-i p- cine--? C_________ a___ p_ c______ C-n-a-t-ţ- a-c- p- c-n-v-? -------------------------- Cunoaşteţi aici pe cineva? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-,--- cu-osc--e-n-m--i-- --m-n-- ai-i. N__ n_ c_____ p_ n_____ / n______ a____ N-, n- c-n-s- p- n-m-n- / n-m-n-a a-c-. --------------------------------------- Nu, nu cunosc pe nimeni / nimenea aici. 0
ešte – už nie în-- - -- m-i î___ – n_ m__ î-c- – n- m-i ------------- încă – nu mai 0
Zostanete tu ešte dlho? Rămâ-eţi încă--u-----m--a--i? R_______ î___ m___ t___ a____ R-m-n-ţ- î-c- m-l- t-m- a-c-? ----------------------------- Rămâneţi încă mult timp aici? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-, nu -----ă--n-m-l- ti-p---ci. N__ n_ m__ r____ m___ t___ a____ N-, n- m-i r-m-n m-l- t-m- a-c-. -------------------------------- Nu, nu mai rămân mult timp aici. 0
ešte niečo – už nič în-ă--eva-- n---- a-tceva î___ c___ – n____ a______ î-c- c-v- – n-m-c a-t-e-a ------------------------- încă ceva – nimic altceva 0
Chcete ešte niečo piť? M-i-dor--i s--be-i-cev-? M__ d_____ s_ b___ c____ M-i d-r-ţ- s- b-ţ- c-v-? ------------------------ Mai doriţi să beţi ceva? 0
Nie, neprosím si už nič. Nu,--u -------esc---m-c. N__ n_ m__ d_____ n_____ N-, n- m-i d-r-s- n-m-c- ------------------------ Nu, nu mai doresc nimic. 0
už niečo – ešte nič d--a-ceva-–-î--ă-----c d___ c___ – î___ n____ d-j- c-v- – î-c- n-m-c ---------------------- deja ceva – încă nimic 0
Jedli ste už niečo? Aţi mâ---t---ja ----? A__ m_____ d___ c____ A-i m-n-a- d-j- c-v-? --------------------- Aţi mâncat deja ceva? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Nu- --am m-n-a- -----nimi-. N__ n___ m_____ î___ n_____ N-, n-a- m-n-a- î-c- n-m-c- --------------------------- Nu, n-am mâncat încă nimic. 0
ešte niekto – už nikto î--- c--e-- –--i---- -ltc-ne-a î___ c_____ – n_____ a________ î-c- c-n-v- – n-m-n- a-t-i-e-a ------------------------------ încă cineva – nimeni altcineva 0
Chce ešte niekto kávu? Mai--or-ş------ev----caf-a? M__ d______ c_____ o c_____ M-i d-r-ş-e c-n-v- o c-f-a- --------------------------- Mai doreşte cineva o cafea? 0
Nie, už nikto. Nu,--ime-i----c-n-v-. N__ n_____ a_________ N-, n-m-n- a-t-i-e-a- --------------------- Nu, nimeni altcineva. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...