Slovníček fráz

sk Príslovky   »   tr Nitelik zarfları

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [yüz]

Nitelik zarfları

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
už raz – ešte nie dah--ev-e--– da-----ce-h-ç d___ e____ – d___ ö___ h__ d-h- e-v-l – d-h- ö-c- h-ç -------------------------- daha evvel – daha önce hiç 0
Boli ste už raz v Berlíne? D--a -vv-l ----Be----’de b--un--n-z---? D___ e____ h__ B________ b_________ m__ D-h- e-v-l h-ç B-r-i-’-e b-l-n-u-u- m-? --------------------------------------- Daha evvel hiç Berlin’de bulundunuz mu? 0
Nie, ešte nie. H-y-r- d------ce-hiç bul-n-adım. H_____ d___ ö___ h__ b__________ H-y-r- d-h- ö-c- h-ç b-l-n-a-ı-. -------------------------------- Hayır, daha önce hiç bulunmadım. 0
niekto – nikto biri - --ç k---e b___ – h__ k____ b-r- – h-ç k-m-e ---------------- biri – hiç kimse 0
Poznáte tu niekoho? B--d- --nıdığını---a---ı? B____ t__________ v__ m__ B-r-a t-n-d-ğ-n-z v-r m-? ------------------------- Burda tanıdığınız var mı? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. H---r, b--d----ms-yi t-n--ıy-r--. H_____ b____ k______ t___________ H-y-r- b-r-a k-m-e-i t-n-m-y-r-m- --------------------------------- Hayır, burda kimseyi tanımıyorum. 0
ešte – už nie d-h--- a---- --ğil d___ – a____ d____ d-h- – a-t-k d-ğ-l ------------------ daha – artık değil 0
Zostanete tu ešte dlho? B-r--- -a-a -o- kala-ak--ıs----? B_____ d___ ç__ k______ m_______ B-r-d- d-h- ç-k k-l-c-k m-s-n-z- -------------------------------- Burada daha çok kalacak mısınız? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. H--ı-, bur--a-----k --zla------y-c--ım. H_____ b_____ a____ f____ k____________ H-y-r- b-r-d- a-t-k f-z-a k-l-a-a-a-ı-. --------------------------------------- Hayır, burada artık fazla kalmayacağım. 0
ešte niečo – už nič b-rşey-daha - hi- b-r -ey b_____ d___ – h__ b__ ş__ b-r-e- d-h- – h-ç b-r ş-y ------------------------- birşey daha – hiç bir şey 0
Chcete ešte niečo piť? B-r ş-y da-- ---e--i--e-m---ni-? B__ ş__ d___ i____ i____________ B-r ş-y d-h- i-m-k i-t-r-i-i-i-? -------------------------------- Bir şey daha içmek istermisiniz? 0
Nie, neprosím si už nič. H--ır,---şk- --ç -i----y-i-te-i---u-. H_____ b____ h__ b__ ş__ i___________ H-y-r- b-ş-a h-ç b-r ş-y i-t-m-y-r-m- ------------------------------------- Hayır, başka hiç bir şey istemiyorum. 0
už niečo – ešte nič evvelce - h---z-değil e______ – h____ d____ e-v-l-e – h-n-z d-ğ-l --------------------- evvelce – henüz değil 0
Jedli ste už niečo? Evv---e-bi----yle- -ed---- mi? E______ b__ ş_____ y______ m__ E-v-l-e b-r ş-y-e- y-d-n-z m-? ------------------------------ Evvelce bir şeyler yediniz mi? 0
Nie, ešte som nejedol nič. H---r- h-------r--ey yeme---. H_____ h____ b__ ş__ y_______ H-y-r- h-n-z b-r ş-y y-m-d-m- ----------------------------- Hayır, henüz bir şey yemedim. 0
ešte niekto – už nikto d-h- --ş------- – a---- ki-s---ok d___ b____ b___ – a____ k____ y__ d-h- b-ş-a b-r- – a-t-k k-m-e y-k --------------------------------- daha başka biri – artık kimse yok 0
Chce ešte niekto kávu? B-şka-----e i-tey-n---- m-? B____ k____ i______ v__ m__ B-ş-a k-h-e i-t-y-n v-r m-? --------------------------- Başka kahve isteyen var mı? 0
Nie, už nikto. H-yı-, -i-se-i-t-mi--r. H_____ k____ i_________ H-y-r- k-m-e i-t-m-y-r- ----------------------- Hayır, kimse istemiyor. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + turečtina (1-100) MP3 turečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...