Slovníček fráz

sk Príslovky   »   tr Nitelik zarfları

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [yüz]

Nitelik zarfları

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
už raz – ešte nie dah- ev-el – -----ö-c- -iç daha evvel – daha önce hiç d-h- e-v-l – d-h- ö-c- h-ç -------------------------- daha evvel – daha önce hiç 0
Boli ste už raz v Berlíne? Dah--e-v---hiç--e-lin-d--b----d---- m-? Daha evvel hiç Berlin’de bulundunuz mu? D-h- e-v-l h-ç B-r-i-’-e b-l-n-u-u- m-? --------------------------------------- Daha evvel hiç Berlin’de bulundunuz mu? 0
Nie, ešte nie. H-y-r---aha-ö-c- h-ç-b-lu------. Hayır, daha önce hiç bulunmadım. H-y-r- d-h- ö-c- h-ç b-l-n-a-ı-. -------------------------------- Hayır, daha önce hiç bulunmadım. 0
niekto – nikto b-ri – hi--ki-se biri – hiç kimse b-r- – h-ç k-m-e ---------------- biri – hiç kimse 0
Poznáte tu niekoho? B-rda -a-ıd--ını- var-m-? Burda tanıdığınız var mı? B-r-a t-n-d-ğ-n-z v-r m-? ------------------------- Burda tanıdığınız var mı? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. H-y-r---u-da-k--sey- t-n----or--. Hayır, burda kimseyi tanımıyorum. H-y-r- b-r-a k-m-e-i t-n-m-y-r-m- --------------------------------- Hayır, burda kimseyi tanımıyorum. 0
ešte – už nie dah- – ar-ı---e--l daha – artık değil d-h- – a-t-k d-ğ-l ------------------ daha – artık değil 0
Zostanete tu ešte dlho? B--a-a-d--- -ok----ac-k--------? Burada daha çok kalacak mısınız? B-r-d- d-h- ç-k k-l-c-k m-s-n-z- -------------------------------- Burada daha çok kalacak mısınız? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. H----, burada a------a-----a-m-y-c--ı-. Hayır, burada artık fazla kalmayacağım. H-y-r- b-r-d- a-t-k f-z-a k-l-a-a-a-ı-. --------------------------------------- Hayır, burada artık fazla kalmayacağım. 0
ešte niečo – už nič birş---da---–-h----ir--ey birşey daha – hiç bir şey b-r-e- d-h- – h-ç b-r ş-y ------------------------- birşey daha – hiç bir şey 0
Chcete ešte niečo piť? Bir--ey-d-h--i-m-k---te-------z? Bir şey daha içmek istermisiniz? B-r ş-y d-h- i-m-k i-t-r-i-i-i-? -------------------------------- Bir şey daha içmek istermisiniz? 0
Nie, neprosím si už nič. H-yır- b-şk--hiç ------- is---i--rum. Hayır, başka hiç bir şey istemiyorum. H-y-r- b-ş-a h-ç b-r ş-y i-t-m-y-r-m- ------------------------------------- Hayır, başka hiç bir şey istemiyorum. 0
už niečo – ešte nič e-ve----– -enü- ---il evvelce – henüz değil e-v-l-e – h-n-z d-ğ-l --------------------- evvelce – henüz değil 0
Jedli ste už niečo? E------ --r --y-e---ed--iz mi? Evvelce bir şeyler yediniz mi? E-v-l-e b-r ş-y-e- y-d-n-z m-? ------------------------------ Evvelce bir şeyler yediniz mi? 0
Nie, ešte som nejedol nič. H----, ---ü--bi- şey --me--m. Hayır, henüz bir şey yemedim. H-y-r- h-n-z b-r ş-y y-m-d-m- ----------------------------- Hayır, henüz bir şey yemedim. 0
ešte niekto – už nikto da-a-b--k----r- – --tık-k--se --k daha başka biri – artık kimse yok d-h- b-ş-a b-r- – a-t-k k-m-e y-k --------------------------------- daha başka biri – artık kimse yok 0
Chce ešte niekto kávu? B-ş-- kahve -st-yen--ar-m-? Başka kahve isteyen var mı? B-ş-a k-h-e i-t-y-n v-r m-? --------------------------- Başka kahve isteyen var mı? 0
Nie, už nikto. Hay-r---ims---s-em--or. Hayır, kimse istemiyor. H-y-r- k-m-e i-t-m-y-r- ----------------------- Hayır, kimse istemiyor. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...