Пр-----месец --ја-у-р-.
П_____ м____ е ј_______
П-в-о- м-с-ц е ј-н-а-и-
-----------------------
Првиот месец е јануари. 0 Pr-io- --e----- y- јa-o-a--.P_____ m_______ y_ ј________P-v-o- m-e-y-t- y- ј-n-o-r-.----------------------------Prviot myesyetz ye јanooari.
В-------ме-ец-е--е-р-а-и.
В______ м____ е ф________
В-о-и-т м-с-ц е ф-в-у-р-.
-------------------------
Вториот месец е февруари. 0 V----o- ----yetz-ye-fye-rooa-i.V______ m_______ y_ f__________V-o-i-t m-e-y-t- y- f-e-r-o-r-.-------------------------------Vtoriot myesyetz ye fyevrooari.
Тр-ти-т---сец-е----т.
Т______ м____ е м____
Т-е-и-т м-с-ц е м-р-.
---------------------
Третиот месец е март. 0 T-ye------ye---tz------rt.T_______ m_______ y_ m____T-y-t-o- m-e-y-t- y- m-r-.--------------------------Tryetiot myesyetz ye mart.
Пе-т-от-м---ц-е-мај.
П______ м____ е м___
П-т-и-т м-с-ц е м-ј-
--------------------
Петтиот месец е мај. 0 P-e-t-ot --es-et- ye -aј.P_______ m_______ y_ m___P-e-t-o- m-e-y-t- y- m-ј--------------------------Pyettiot myesyetz ye maј.
Ш----иот м-се------ни.
Ш_______ м____ е ј____
Ш-с-т-о- м-с-ц е ј-н-.
----------------------
Шесттиот месец е јуни. 0 Sh-e---i---m---ye-- ye -o---.S_________ m_______ y_ ј_____S-y-s-t-o- m-e-y-t- y- ј-o-i------------------------------Shyesttiot myesyetz ye јooni.
С---ио- ----- е -у--.
С______ м____ е ј____
С-д-и-т м-с-ц е ј-л-.
---------------------
Седмиот месец е јули. 0 Sy-d-iot my----tz ---јo-l-.S_______ m_______ y_ ј_____S-e-m-o- m-e-y-t- y- ј-o-i----------------------------Syedmiot myesyetz ye јooli.
Ед-н--с--т------с-----но-мвр-.
Е____________ м____ е н_______
Е-и-а-с-т-и-т м-с-ц е н-е-в-и-
------------------------------
Единаесеттиот месец е ноември. 0 Ye---a---y--t-o--m-esy--z-----oy--v-i.Y_______________ m_______ y_ n________Y-d-n-y-s-e-t-o- m-e-y-t- y- n-y-m-r-.--------------------------------------Yedinayesyettiot myesyetz ye noyemvri.
Materinský jazyk je prvým jazykom, ktorý sa naučíme.
Deje sa tak automaticky, bez toho aby sme si to uvedomovali.
Väčšina ľudí má iba jeden materinský jazyk.
Ostatné jazyky sa učia ako cudzie jazyky.
Samozrejme existujú aj ľudia, ktorí vyrastajú s viacerými jazykmi.
Väčšinou však hovoria týmito jazykmi na rôznej úrovni.
Často ich tiež používajú inak.
Napríklad jeden z nich používajú v práci.
A ten druhý doma.
To, ako dobre jazyk ovládame, závisí na mnohých faktoroch.
Keď sa ho učíme ako malé deti, obyčajne ho zvládame dobre.
Centrum reči v mozgu nám v prvých rokoch života funguje najefektívnejšie.
Tiež je dôležité, ako často jazyk používame.
Čím viac hovoríme, tým sme v ňom lepší.
Vedci si však myslia, že človek nikdy nemôže hovoriť dvoma jazykmi rovnako dobre.
Jeden jazyk je vždy dôležitejší.
Túto domnienku potvrdzujú aj experimenty.
Jedna štúdia testovala rôznych ľudí.
Polovica z nich hovorila plynule dvoma jazykmi.
Materinským jazykom bola čínština, druhým jazykom bola angličtina.
Druhá polovica ľudí hovorila iba anglicky, bol to ich materinský jazyk.
Tieto osoby mali vyriešiť jednoduché úlohy v angličtine.
Pritom im bola meraná mozgová aktivita.
Mozgové aktivity týchto subjektov vykazovali značné odlišnosti!
Jedna časť mozgu bola obzvlášť aktívna u ľudí hovoriacich dvoma jazykmi.
Naproti tomu ľudia s jedným jazykom nevykazovali v tejto oblasti žiadnu aktivitu.
Obe skupiny vyriešili tieto úlohy rovnako rýchlo a rovnako dobre.
Napriek tomu si Číňania všetko ešte prekladali do svojho materinského jazyka ...