Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   mk Во дискотека

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [четириесет и шест]

46 [chyetiriyesyet i shyest]

Во дискотека

Vo diskotyeka

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Д----е с-о------ов--ме-то? Д___ е с_______ о__ м_____ Д-л- е с-о-о-н- о-а м-с-о- -------------------------- Дали е слободно ова место? 0
Dali y- -l-bod---o---mye--o? D___ y_ s_______ o__ m______ D-l- y- s-o-o-n- o-a m-e-t-? ---------------------------- Dali ye slobodno ova myesto?
Smiem si k Vám sadnúť? Сме---л- да с--нам п--ра--ва-? С____ л_ д_ с_____ п_____ в___ С-е-м л- д- с-д-а- п-к-а- в-с- ------------------------------ Смеам ли да седнам покрај вас? 0
Sm--am--i-da syed--m-p--raј-v-s? S_____ l_ d_ s______ p_____ v___ S-y-a- l- d- s-e-n-m p-k-a- v-s- -------------------------------- Smyeam li da syednam pokraј vas?
Iste. Со-зад--олс-во. С_ з___________ С- з-д-в-л-т-о- --------------- Со задоволство. 0
S- z---v--s-v-. S_ z___________ S- z-d-v-l-t-o- --------------- So zadovolstvo.
Ako sa Vám páči tá hudba? Ка-о в- -------ѓ- м-зиката? К___ в_ с_ д_____ м________ К-к- в- с- д-п-ѓ- м-з-к-т-? --------------------------- Како ви се допаѓа музиката? 0
K--------y- do------oozi-a--? K___ v_ s__ d_____ m_________ K-k- v- s-e d-p-ѓ- m-o-i-a-a- ----------------------------- Kako vi sye dopaѓa moozikata?
Je trochu hlasná. М-л-у---------с-а. М____ е п_________ М-л-у е п-е-л-с-а- ------------------ Малку е прегласна. 0
Malkoo -e-pr-egu-as-a. M_____ y_ p___________ M-l-o- y- p-y-g-l-s-a- ---------------------- Malkoo ye pryegulasna.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Но-г--па------ри с-с-м------о. Н_ г______ с____ с_____ д_____ Н- г-у-а-а с-и-и с-с-м- д-б-о- ------------------------------ Но групата свири сосема добро. 0
No gu-o-pata-s---- -os-e-a-do-ro. N_ g________ s____ s______ d_____ N- g-r-o-a-a s-i-i s-s-e-a d-b-o- --------------------------------- No guroopata sviri sosyema dobro.
Chodievate sem často? Че------ -те-ов-е? Ч____ л_ с__ о____ Ч-с-о л- с-е о-д-? ------------------ Често ли сте овде? 0
Ch-e-to---------o-d--? C______ l_ s___ o_____ C-y-s-o l- s-y- o-d-e- ---------------------- Chyesto li stye ovdye?
Nie, toto je prvý raz. Н-- -ва-- -рв па-. Н__ о__ е п__ п___ Н-, о-а е п-в п-т- ------------------ Не, ова е прв пат. 0
N-e,-o-a ye-----p-t. N___ o__ y_ p__ p___ N-e- o-a y- p-v p-t- -------------------- Nye, ova ye prv pat.
Ešte som tu nebol. Не сум-бил-/ -и-- о-д- -ик----. Н_ с__ б__ / б___ о___ н_______ Н- с-м б-л / б-л- о-д- н-к-г-ш- ------------------------------- Не сум бил / била овде никогаш. 0
N---soom -i--- -i-- -vd-- n-k-g--sh. N__ s___ b__ / b___ o____ n_________ N-e s-o- b-l / b-l- o-d-e n-k-g-a-h- ------------------------------------ Nye soom bil / bila ovdye nikoguash.
Zatancujete si? Т--ц---т- -и? Т________ л__ Т-н-у-а-е л-? ------------- Танцувате ли? 0
T----oova-ye li? T___________ l__ T-n-z-o-a-y- l-? ---------------- Tantzoovatye li?
Možno neskôr. М-же-- по--цн-. М_____ п_______ М-ж-б- п-д-ц-а- --------------- Можеби подоцна. 0
M-----i-p--otzna. M______ p________ M-ʐ-e-i p-d-t-n-. ----------------- Moʐyebi podotzna.
Neviem tak dobre tancovať. Ј-с--е--меа- ---т--цув----а-- д-б-о. Ј__ н_ у____ д_ т_______ т___ д_____ Ј-с н- у-е-м д- т-н-у-а- т-к- д-б-о- ------------------------------------ Јас не умеам да танцувам така добро. 0
Ј---n----o--ea- da--ant---v----a-a-do-ro. Ј__ n__ o______ d_ t_________ t___ d_____ Ј-s n-e o-m-e-m d- t-n-z-o-a- t-k- d-b-o- ----------------------------------------- Јas nye oomyeam da tantzoovam taka dobro.
To je celkom jednoduché. Т-----с----а е-но---в-о. Т__ е с_____ е__________ Т-а е с-с-м- е-н-с-а-н-. ------------------------ Тоа е сосема едноставно. 0
T-a--- -os-ema--edn-s---no. T__ y_ s______ y___________ T-a y- s-s-e-a y-d-o-t-v-o- --------------------------- Toa ye sosyema yednostavno.
Ukážem Vám to. Ја--ќ- ---п-к---м. Ј__ ќ_ в_ п_______ Ј-с ќ- в- п-к-ж-м- ------------------ Јас ќе ви покажам. 0
Јa- k--- vi-pok---m. Ј__ k___ v_ p_______ Ј-s k-y- v- p-k-ʐ-m- -------------------- Јas kjye vi pokaʐam.
Nie, radšej niekedy inokedy. Не---о-о--о--руг---т. Н__ п______ д___ п___ Н-, п-д-б-о д-у- п-т- --------------------- Не, подобро друг пат. 0
N-e,-p--o-ro dr-o-u pa-. N___ p______ d_____ p___ N-e- p-d-b-o d-o-g- p-t- ------------------------ Nye, podobro droogu pat.
Čakáte na niekoho? Чекате ли----ого? Ч_____ л_ н______ Ч-к-т- л- н-к-г-? ----------------- Чекате ли некого? 0
Chyek---e----n--k---o? C________ l_ n________ C-y-k-t-e l- n-e-o-u-? ---------------------- Chyekatye li nyekoguo?
Áno, na môjho priateľa. Д-- мој-т-п-и--т-л. Д__ м____ п________ Д-, м-ј-т п-и-а-е-. ------------------- Да, мојот пријател. 0
D-,--oјo- ---јaty-l. D__ m____ p_________ D-, m-ј-t p-i-a-y-l- -------------------- Da, moјot priјatyel.
Tam vzadu už prichádza! Е-- -о-п-зад----о---! Е__ г_ п______ д_____ Е-е г- п-з-д-, д-а-а- --------------------- Еве го позади, доаѓа! 0
Ye-y- ----po----,---a-a! Y____ g__ p______ d_____ Y-v-e g-o p-z-d-, d-a-a- ------------------------ Yevye guo pozadi, doaѓa!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!