Slovníček fráz

sk V škole   »   mk Во училиште

4 [štyri]

V škole

V škole

4 [четири]

4 [chyetiri]

Во училиште

Vo oochilishtye

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kde sme? К----с--? К___ с___ К-д- с-е- --------- Каде сме? 0
K-d-- --ye? K____ s____ K-d-e s-y-? ----------- Kadye smye?
Sme v škole. Н-- ----во---и----ет-. Н__ с__ в_ у__________ Н-е с-е в- у-и-и-т-т-. ---------------------- Ние сме во училиштето. 0
Ni-- ---- -o-oochi-i-ht-e--. N___ s___ v_ o______________ N-y- s-y- v- o-c-i-i-h-y-t-. ---------------------------- Niye smye vo oochilishtyeto.
Máme vyučovanie. Ние и-а-- н-ст---. Н__ и____ н_______ Н-е и-а-е н-с-а-а- ------------------ Ние имаме настава. 0
Ni-e--m--ye na-----. N___ i_____ n_______ N-y- i-a-y- n-s-a-a- -------------------- Niye imamye nastava.
To sú žiaci. О-а----у--н-ците. О__ с_ у_________ О-а с- у-е-и-и-е- ----------------- Ова се учениците. 0
O-a -y- oo-h---it--t--. O__ s__ o______________ O-a s-e o-c-y-n-t-i-y-. ----------------------- Ova sye oochyenitzitye.
To je učiteľka. О-а е-н-ст-вн-чк-т-. О__ е н_____________ О-а е н-с-а-н-ч-а-а- -------------------- Ова е наставничката. 0
Ov- ye-nasta-n---k--a. O__ y_ n______________ O-a y- n-s-a-n-c-k-t-. ---------------------- Ova ye nastavnichkata.
To je trieda. Ова-е-о-д---ни-то. О__ е о___________ О-а е о-д-л-н-е-о- ------------------ Ова е одделението. 0
Ova y- odd----eni---o. O__ y_ o______________ O-a y- o-d-e-y-n-y-t-. ---------------------- Ova ye oddyelyeniyeto.
Čo robíme? Што п--виме? Ш__ п_______ Ш-о п-а-и-е- ------------ Што правиме? 0
Shto p-a---ye? S___ p________ S-t- p-a-i-y-? -------------- Shto pravimye?
Učíme sa. Н---у----. Н__ у_____ Н-е у-и-е- ---------- Ние учиме. 0
N-y--ooc--m--. N___ o________ N-y- o-c-i-y-. -------------- Niye oochimye.
Učíme sa jazyk. Н-- -ч-ме---е--ј---к. Н__ у____ е___ ј_____ Н-е у-и-е е-е- ј-з-к- --------------------- Ние учиме еден јазик. 0
Ni-e o---i--- ye-ye--јa-ik. N___ o_______ y_____ ј_____ N-y- o-c-i-y- y-d-e- ј-z-k- --------------------------- Niye oochimye yedyen јazik.
Učím sa angličtinu. Ј-с-у-ам ан--и--и. Ј__ у___ а________ Ј-с у-а- а-г-и-к-. ------------------ Јас учам англиски. 0
Ј-- ---h-----gu---ki. Ј__ o_____ a_________ Ј-s o-c-a- a-g-l-s-i- --------------------- Јas oocham anguliski.
Učíš sa španielčinu. Ти---и- -пан--и. Т_ у___ ш_______ Т- у-и- ш-а-с-и- ---------------- Ти учиш шпански. 0
T- -oc---h --p-n-k-. T_ o______ s________ T- o-c-i-h s-p-n-k-. -------------------- Ti oochish shpanski.
Učí sa nemčinu. Т-ј -ч- г-р-ан-к-. Т__ у__ г_________ Т-ј у-и г-р-а-с-и- ------------------ Тој учи германски. 0
T-- ooch---uye---n--i. T__ o____ g___________ T-ј o-c-i g-y-r-a-s-i- ---------------------- Toј oochi guyermanski.
Učíme sa francúzštinu. Ни--учиме-ф-----с-и. Н__ у____ ф_________ Н-е у-и-е ф-а-ц-с-и- -------------------- Ние учиме француски. 0
N-y- ---h--ye--r----oo-ki. N___ o_______ f___________ N-y- o-c-i-y- f-a-t-o-s-i- -------------------------- Niye oochimye frantzooski.
Učíte sa taliančinu. Ви- -чи----та--ја----. В__ у____ и___________ В-е у-и-е и-а-и-а-с-и- ---------------------- Вие учите италијански. 0
V--e-o--h-ty- --a--јa----. V___ o_______ i___________ V-y- o-c-i-y- i-a-i-a-s-i- -------------------------- Viye oochitye italiјanski.
Učia sa ruštinu. Ти--уча- -уски. Т__ у___ р_____ Т-е у-а- р-с-и- --------------- Тие учат руски. 0
T-y---o-h-t ro--k-. T___ o_____ r______ T-y- o-c-a- r-o-k-. ------------------- Tiye oochat rooski.
Učiť sa jazyky je zaujímavé. Учење---ј-зи-и-- и-те---но. У______ ј_____ е и_________ У-е-е-о ј-з-ц- е и-т-р-с-о- --------------------------- Учењето јазици е интересно. 0
O-c--e----o јazit-i--e -n----yesno. O__________ ј______ y_ i___________ O-c-y-њ-e-o ј-z-t-i y- i-t-e-y-s-o- ----------------------------------- Oochyeњyeto јazitzi ye intyeryesno.
Chceme rozumieť ľuďom. Н----а--м-----ги ра-----м-----ет-. Н__ с_____ д_ г_ р________ л______ Н-е с-к-м- д- г- р-з-и-а-е л-ѓ-т-. ---------------------------------- Ние сакаме да ги разбираме луѓето. 0
Ni-e s---my--da-g-- -----r-my- l---y-t-. N___ s______ d_ g__ r_________ l________ N-y- s-k-m-e d- g-i r-z-i-a-y- l-o-y-t-. ---------------------------------------- Niye sakamye da gui razbiramye looѓyeto.
Chceme sa rozprávať s ľuďmi. Ни- ----м- -- зб-р---м- со луѓет-. Н__ с_____ д_ з________ с_ л______ Н-е с-к-м- д- з-о-у-а-е с- л-ѓ-т-. ---------------------------------- Ние сакаме да зборуваме со луѓето. 0
N--e---k--y- -a-zbo-o-vam----o -o--ye--. N___ s______ d_ z__________ s_ l________ N-y- s-k-m-e d- z-o-o-v-m-e s- l-o-y-t-. ---------------------------------------- Niye sakamye da zboroovamye so looѓyeto.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Deň materinského jazyka

Máte radi svoju materčinu? Potom môžete oslavovať. A to vždy 21. februára! Je to medzinárodný deň materinského jazyka. Oslavuje sa od roku 2000. Vyhlásilo ho UNESCO. UNESCO je sekciou Organizácie spojených národov. Zameriava sa na oblasť vedy, kultúry a vzdelania. UNESCO usiluje o zachovanie kultúrneho dedičstva ľudstva. Aj jazyk je kultúrnym dedičstvom. Preto ho musíme chrániť, kultivovať a podporovať. 21. februára slávime jazykovú rozmanitosť. Na celom svete sa hovorí cca 6 000 - 7 000 jazykmi. Polovici z nich však hrozí vymretie. Každé dva týždne navždy zmizne jeden jazyk. Každý jazyk je však výnimočnou pokladnicou poznania. Jazyk odráža znalosti národov. Dejiny národa sa odrážajú v jeho jazyku. Jazykom sa odovzdávajú skúsenosti a tradície. Materinský jazyk je teda súčasťou identity každého národa. Keď jazyk vymrie, stratíme viac než len slová. A 21. februára by sa na to nemalo zabúdať. Ľudia by mali pochopiť, aký význam jazyky majú. A mali by popremýšľať nad tým, čo môžu urobiť pre ich zachovanie. Ukážte teda svojmu jazyku, ako veľmi je pre Vás dôležitý! Môžete mu treba upiecť tortu. S krásnym nápisom z cukru. Samozrejme vo svojej materčine!