Slovníček fráz

sk V taxíku   »   mk Во такси

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [триесет и осум]

38 [triyesyet i osoom]

Во такси

Vo taksi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. В- мол----ов--ај----дн---акси. В_ м____ п________ е___ т_____ В- м-л-м п-в-к-ј-е е-н- т-к-и- ------------------------------ Ве молам повикајте едно такси. 0
V---m-lam--ovikaј-y- ye-n- t--s-. V__ m____ p_________ y____ t_____ V-e m-l-m p-v-k-ј-y- y-d-o t-k-i- --------------------------------- Vye molam povikaјtye yedno taksi.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Ко------н- до желез----ата--т-н-ца? К____ ч___ д_ ж___________ с_______ К-л-у ч-н- д- ж-л-з-и-к-т- с-а-и-а- ----------------------------------- Колку чини до железничката станица? 0
Kol-o- c--ni -o--ye--e----h---- s-ani---? K_____ c____ d_ ʐ______________ s________ K-l-o- c-i-i d- ʐ-e-y-z-i-h-a-a s-a-i-z-? ----------------------------------------- Kolkoo chini do ʐyelyeznichkata stanitza?
Koľko to stojí na letisko? К--к- ч--и -о--е-о-р----? К____ ч___ д_ а__________ К-л-у ч-н- д- а-р-д-о-о-? ------------------------- Колку чини до аеродромот? 0
Ko-k---c--ni-do ayero-r-m-t? K_____ c____ d_ a___________ K-l-o- c-i-i d- a-e-o-r-m-t- ---------------------------- Kolkoo chini do ayerodromot?
Rovno, prosím. П--во напред,-м-ла-. П____ н______ м_____ П-а-о н-п-е-, м-л-м- -------------------- Право напред, молам. 0
Pr-vo-na-ry--- --la-. P____ n_______ m_____ P-a-o n-p-y-d- m-l-m- --------------------- Pravo napryed, molam.
Prosím, tu doprava. О-де----н-,---л--. О___ д_____ м_____ О-д- д-с-о- м-л-м- ------------------ Овде десно, молам. 0
O-dy- dy----,-mo---. O____ d______ m_____ O-d-e d-e-n-, m-l-m- -------------------- Ovdye dyesno, molam.
Prosím, tam na rohu doľava. Т--- на -г---т -а -е-о, м-ла-. Т___ н_ а_____ н_ л____ м_____ Т-м- н- а-о-о- н- л-в-, м-л-м- ------------------------------ Таму на аголот на лево, молам. 0
T--o- na-ag----- n--ly-vo- m-l--. T____ n_ a______ n_ l_____ m_____ T-m-o n- a-u-l-t n- l-e-o- m-l-m- --------------------------------- Tamoo na aguolot na lyevo, molam.
Ponáhľam sa. Брз-м. Б_____ Б-з-м- ------ Брзам. 0
B----. B_____ B-z-m- ------ Brzam.
Mám čas. Ј-с-им-м вр---. Ј__ и___ в_____ Ј-с и-а- в-е-е- --------------- Јас имам време. 0
Ј-s--mam--r-emy-. Ј__ i___ v_______ Ј-s i-a- v-y-m-e- ----------------- Јas imam vryemye.
Jazdite prosím pomalšie. Ве -о--м -озе-е поп-л-ка. В_ м____ в_____ п________ В- м-л-м в-з-т- п-п-л-к-. ------------------------- Ве молам возете пополека. 0
Vye-m--a- -------e-p-p--y-ka. V__ m____ v_______ p_________ V-e m-l-m v-z-e-y- p-p-l-e-a- ----------------------------- Vye molam vozyetye popolyeka.
Zastavte prosím. З-ст-не-- ---е--о-ам. З________ о___ м_____ З-с-а-е-е о-д- м-л-м- --------------------- Застанете овде молам. 0
Zas-------e ovd-----l--. Z__________ o____ m_____ Z-s-a-y-t-e o-d-e m-l-m- ------------------------ Zastanyetye ovdye molam.
Počkajte prosím chvíľu. П-------е--ден --м--- В- мо---. П________ е___ м_____ В_ м_____ П-ч-к-ј-е е-е- м-м-н- В- м-л-м- ------------------------------- Почекајте еден момент Ве молам. 0
P--hy-k----- ye-y-n-mo-y-nt-Vy- --l--. P___________ y_____ m______ V__ m_____ P-c-y-k-ј-y- y-d-e- m-m-e-t V-e m-l-m- -------------------------------------- Pochyekaјtye yedyen momyent Vye molam.
Hneď som späť. Јас ---наш-ќ--се--рата-. Ј__ в_____ ќ_ с_ в______ Ј-с в-д-а- ќ- с- в-а-а-. ------------------------ Јас веднаш ќе се вратам. 0
Ј-- -ye-nas--kjy------v-a-a-. Ј__ v_______ k___ s__ v______ Ј-s v-e-n-s- k-y- s-e v-a-a-. ----------------------------- Јas vyednash kjye sye vratam.
Dajte mi prosím účet. Д-д--- -- е-на --из---иц- -е-м--ам. Д_____ м_ е___ п_________ В_ м_____ Д-д-т- м- е-н- п-и-н-н-ц- В- м-л-м- ----------------------------------- Дадете ми една признаница Ве молам. 0
Da------ -i---dna -r-zn-n--za -ye---l--. D_______ m_ y____ p__________ V__ m_____ D-d-e-y- m- y-d-a p-i-n-n-t-a V-e m-l-m- ---------------------------------------- Dadyetye mi yedna priznanitza Vye molam.
Nemám drobné. Ја- -ем---сит-и -а-и. Ј__ н____ с____ п____ Ј-с н-м-м с-т-и п-р-. --------------------- Јас немам ситни пари. 0
Ј-s ny-m---s--n--p-ri. Ј__ n_____ s____ p____ Ј-s n-e-a- s-t-i p-r-. ---------------------- Јas nyemam sitni pari.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Ва---- доб--,-ос--ток---- -а -ас. В___ е д_____ о________ е з_ В___ В-к- е д-б-о- о-т-т-к-т е з- В-с- --------------------------------- Вака е добро, остатокот е за Вас. 0
V--- -e-dobro,--s-at---t-ye ------. V___ y_ d_____ o________ y_ z_ V___ V-k- y- d-b-o- o-t-t-k-t y- z- V-s- ----------------------------------- Vaka ye dobro, ostatokot ye za Vas.
Zavezte ma na túto adresu. В-зе-------- ова- а--е-а. В_____ м_ н_ о___ а______ В-з-т- м- н- о-а- а-р-с-. ------------------------- Возете ме на оваа адреса. 0
V----ty- -ye n--ovaa----ye-a. V_______ m__ n_ o___ a_______ V-z-e-y- m-e n- o-a- a-r-e-a- ----------------------------- Vozyetye mye na ovaa adryesa.
Zavezte ma k hotelu. Во-е-- -е----мо-о- хоте-. В_____ м_ д_ м____ х_____ В-з-т- м- д- м-ј-т х-т-л- ------------------------- Возете ме до мојот хотел. 0
Voz-e--e -ye -o -----------e-. V_______ m__ d_ m____ k_______ V-z-e-y- m-e d- m-ј-t k-o-y-l- ------------------------------ Vozyetye mye do moјot khotyel.
Zavezte ma na pláž. Возете м- -а--л--а--. В_____ м_ н_ п_______ В-з-т- м- н- п-а-а-а- --------------------- Возете ме на плажата. 0
V-z----e --- ----la----. V_______ m__ n_ p_______ V-z-e-y- m-e n- p-a-a-a- ------------------------ Vozyetye mye na plaʐata.

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?