Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   mk Присвојни заменки 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [шеесет и седум]

67 [shyeyesyet i syedoom]

Присвојни заменки 2

[Prisvoјni zamyenki 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
okuliare очила о____ о-и-а ----- очила 0
ochila o_____ o-h-l- ------ ochila
Zabudol si svoje okuliare. То-------борави с----- --и--. Т__ г_ з_______ с_____ о_____ Т-ј г- з-б-р-в- с-о-т- о-и-а- ----------------------------- Тој ги заборави своите очила. 0
To----i za-or--i --o-----o-----. T__ g__ z_______ s______ o______ T-ј g-i z-b-r-v- s-o-t-e o-h-l-. -------------------------------- Toј gui zaboravi svoitye ochila.
Kde len má svoje okuliare? К--е-с- не---и---о-ила? К___ с_ н_______ о_____ К-д- с- н-г-в-т- о-и-а- ----------------------- Каде се неговите очила? 0
Kadye sy- n--g-o-ity- -c-i--? K____ s__ n__________ o______ K-d-e s-e n-e-u-v-t-e o-h-l-? ----------------------------- Kadye sye nyeguovitye ochila?
hodinky ча-о-н-к ч_______ ч-с-в-и- -------- часовник 0
cha-o-n-k c________ c-a-o-n-k --------- chasovnik
Jeho hodinky sú pokazené. Н-г-виот час-в-ик е р---п--. Н_______ ч_______ е р_______ Н-г-в-о- ч-с-в-и- е р-с-п-н- ---------------------------- Неговиот часовник е расипан. 0
Nye-u---o--c-----n-k ---r-s--a-. N_________ c________ y_ r_______ N-e-u-v-o- c-a-o-n-k y- r-s-p-n- -------------------------------- Nyeguoviot chasovnik ye rasipan.
Hodiny visia na stene. Ча-овн-ко--- з-качен -а-ѕидо-. Ч_________ е з______ н_ ѕ_____ Ч-с-в-и-о- е з-к-ч-н н- ѕ-д-т- ------------------------------ Часовникот е закачен на ѕидот. 0
Chaso-------ye--a-achye- n----i--t. C__________ y_ z________ n_ d______ C-a-o-n-k-t y- z-k-c-y-n n- d-i-o-. ----------------------------------- Chasovnikot ye zakachyen na dzidot.
pas пасош п____ п-с-ш ----- пасош 0
pa-osh p_____ p-s-s- ------ pasosh
Stratil svoj pas. Тој г----губи св---т --сош. Т__ г_ з_____ с_____ п_____ Т-ј г- з-г-б- с-о-о- п-с-ш- --------------------------- Тој го загуби својот пасош. 0
Toј --- -a-----i-s-o-o- paso--. T__ g__ z_______ s_____ p______ T-ј g-o z-g-o-b- s-o-o- p-s-s-. ------------------------------- Toј guo zaguoobi svoјot pasosh.
Kde len má svoj pas? К----е -----иот-па-о-? К___ е н_______ п_____ К-д- е н-г-в-о- п-с-ш- ---------------------- Каде е неговиот пасош? 0
Kady- -- ----uovi-t--a--s-? K____ y_ n_________ p______ K-d-e y- n-e-u-v-o- p-s-s-? --------------------------- Kadye ye nyeguoviot pasosh?
oni – ich ти- ---и-ен т__ – н____ т-е – н-в-н ----------- тие – нивен 0
t-ye---ni---n t___ – n_____ t-y- – n-v-e- ------------- tiye – nivyen
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Д-ц-т- не мож-- д--г- нај-а---во----р-д--ели. Д_____ н_ м____ д_ г_ н_____ с_____ р________ Д-ц-т- н- м-ж-т д- г- н-ј-а- с-о-т- р-д-т-л-. --------------------------------------------- Децата не можат да ги најдат своите родители. 0
Dye--a-a ny- -oʐ-t--- g---na-d-t sv--ty- r-dity--i. D_______ n__ m____ d_ g__ n_____ s______ r_________ D-e-z-t- n-e m-ʐ-t d- g-i n-ј-a- s-o-t-e r-d-t-e-i- --------------------------------------------------- Dyetzata nye moʐat da gui naјdat svoitye rodityeli.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Ама ----г- д-аѓ--- н--ни-е--од--ел-! А__ е__ г_ д______ н______ р________ А-а е-е г- д-а-а-т н-в-и-е р-д-т-л-! ------------------------------------ Ама еве ги доаѓаат нивните родители! 0
Am- yevye gu---o-ѓaa- n-vn-ty--r-dit----! A__ y____ g__ d______ n_______ r_________ A-a y-v-e g-i d-a-a-t n-v-i-y- r-d-t-e-i- ----------------------------------------- Ama yevye gui doaѓaat nivnitye rodityeli!
Vy – Váš, Vaša, Vaše В-е-- Ваш В__ – В__ В-е – В-ш --------- Вие – Ваш 0
V-y- –-V--h V___ – V___ V-y- – V-s- ----------- Viye – Vash
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Ка-------- ----то-п-ту-ањ----о-п--ин- Милер? К____ б___ В_____ п________ г________ М_____ К-к-о б-ш- В-ш-т- п-т-в-њ-, г-с-о-и-е М-л-р- -------------------------------------------- Какво беше Вашето патување, господине Милер? 0
Ka--o ---sh-e-V-----to---too---y-, guo-pod-ny--M---e-? K____ b______ V_______ p__________ g__________ M______ K-k-o b-e-h-e V-s-y-t- p-t-o-a-y-, g-o-p-d-n-e M-l-e-? ------------------------------------------------------ Kakvo byeshye Vashyeto patoovaњye, guospodinye Milyer?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Ка-- --В-ш-та-сопр--а- --спо-и-е---ле-? К___ е В_____ с_______ г________ М_____ К-д- е В-ш-т- с-п-у-а- г-с-о-и-е М-л-р- --------------------------------------- Каде е Вашата сопруга, господине Милер? 0
K------e-V-s--t- s-p-o-g-a--g-o--od--y--Milyer? K____ y_ V______ s_________ g__________ M______ K-d-e y- V-s-a-a s-p-o-g-a- g-o-p-d-n-e M-l-e-? ----------------------------------------------- Kadye ye Vashata soproogua, guospodinye Milyer?
Vy – Váš, Vaša, Vaše В-- –--аш В__ – В__ В-е – В-ш --------- Вие – Ваш 0
V--e – --sh V___ – V___ V-y- – V-s- ----------- Viye – Vash
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? К--во--е-е В-ш-т- пат-в--е, г-с---о -м--? К____ б___ В_____ п________ г______ Ш____ К-к-о б-ш- В-ш-т- п-т-в-њ-, г-с-о-о Ш-и-? ----------------------------------------- Какво беше Вашето патување, госпоѓо Шмит? 0
K-k-- -ye-h---Vas-yeto -at---aњ------os-----S--it? K____ b______ V_______ p__________ g_______ S_____ K-k-o b-e-h-e V-s-y-t- p-t-o-a-y-, g-o-p-ѓ- S-m-t- -------------------------------------------------- Kakvo byeshye Vashyeto patoovaњye, guospoѓo Shmit?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Ка---- Ва--о----пр-г, -о----о Ш-ит? К___ е В_____ с______ г______ Ш____ К-д- е В-ш-о- с-п-у-, г-с-о-о Ш-и-? ----------------------------------- Каде е Вашиот сопруг, госпоѓо Шмит? 0
Kad-- y- ----io- -op-o-gu, g---p-ѓo -h--t? K____ y_ V______ s________ g_______ S_____ K-d-e y- V-s-i-t s-p-o-g-, g-o-p-ѓ- S-m-t- ------------------------------------------ Kadye ye Vashiot soproogu, guospoѓo Shmit?

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!