Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   mk Годишни времиња и временски услови

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шеснаесет]

16 [shyesnayesyet]

Годишни времиња и временски услови

[Guodishni vryemiњa i vryemyenski ooslovi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: О---с- --ди---т- в-ем-ња: Ова се годишните времиња: О-а с- г-д-ш-и-е в-е-и-а- ------------------------- Ова се годишните времиња: 0
Ova --- g---i-h--t----r---i-a: Ova sye guodishnitye vryemiњa: O-a s-e g-o-i-h-i-y- v-y-m-њ-: ------------------------------ Ova sye guodishnitye vryemiњa:
Jar, leto, про-ет- -ето пролет, лето п-о-е-, л-т- ------------ пролет, лето 0
p-o---t- --e-o prolyet, lyeto p-o-y-t- l-e-o -------------- prolyet, lyeto
jeseň a zima. е--н,--им-. есен, зима. е-е-, з-м-. ----------- есен, зима. 0
y---en,-z---. yesyen, zima. y-s-e-, z-m-. ------------- yesyen, zima.
Leto je horúce. Л-то-- -----к-. Летото е жешко. Л-т-т- е ж-ш-о- --------------- Летото е жешко. 0
L--toto-ye--ye-hk-. Lyetoto ye ʐyeshko. L-e-o-o y- ʐ-e-h-o- ------------------- Lyetoto ye ʐyeshko.
V lete svieti slnko. Во л-то---нц--- -р-е. Во лето сонцето грее. В- л-т- с-н-е-о г-е-. --------------------- Во лето сонцето грее. 0
Vo-lyet- sont--e----u-yeye. Vo lyeto sontzyeto guryeye. V- l-e-o s-n-z-e-o g-r-e-e- --------------------------- Vo lyeto sontzyeto guryeye.
V lete sa radi chodíme prechádzať. В- -е-о -ди-- -о -а---ослт-о да-ш--ам-. Во лето одиме со задовослтво да шетаме. В- л-т- о-и-е с- з-д-в-с-т-о д- ш-т-м-. --------------------------------------- Во лето одиме со задовослтво да шетаме. 0
V--l-------im-e -- --do--s---o -a--hyeta--e. Vo lyeto odimye so zadovosltvo da shyetamye. V- l-e-o o-i-y- s- z-d-v-s-t-o d- s-y-t-m-e- -------------------------------------------- Vo lyeto odimye so zadovosltvo da shyetamye.
Zima je chladná. З-м-та-е -т---н-. Зимата е студена. З-м-т- е с-у-е-а- ----------------- Зимата е студена. 0
Zi--ta----s-----e-a. Zimata ye stoodyena. Z-m-t- y- s-o-d-e-a- -------------------- Zimata ye stoodyena.
V zime sneží alebo prší. В--зима --е-- --и в-н-. Во зима снежи или врне. В- з-м- с-е-и и-и в-н-. ----------------------- Во зима снежи или врне. 0
Vo zi----nye-i---i---ny-. Vo zima snyeʐi ili vrnye. V- z-m- s-y-ʐ- i-i v-n-e- ------------------------- Vo zima snyeʐi ili vrnye.
V zime radi zostávame doma. В--з----а о-т-ну-ам- -о---дов---тво -ома. Во зимата остануваме со задовослтво дома. В- з-м-т- о-т-н-в-м- с- з-д-в-с-т-о д-м-. ----------------------------------------- Во зимата остануваме со задовослтво дома. 0
Vo-zima---osta----a----so z--o-os-tvo -oma. Vo zimata ostanoovamye so zadovosltvo doma. V- z-m-t- o-t-n-o-a-y- s- z-d-v-s-t-o d-m-. ------------------------------------------- Vo zimata ostanoovamye so zadovosltvo doma.
Je chladno. С-у--но-е. Студено е. С-у-е-о е- ---------- Студено е. 0
S----y-n- y-. Stoodyeno ye. S-o-d-e-o y-. ------------- Stoodyeno ye.
Prší. В-н- ----. Врне дожд. В-н- д-ж-. ---------- Врне дожд. 0
Vrny- doʐ-. Vrnye doʐd. V-n-e d-ʐ-. ----------- Vrnye doʐd.
Fúka vietor. В-тр-в--- -. Ветровито е. В-т-о-и-о е- ------------ Ветровито е. 0
Vy-t---ito--e. Vyetrovito ye. V-e-r-v-t- y-. -------------- Vyetrovito ye.
Je teplo. То-ло-е. Топло е. Т-п-о е- -------- Топло е. 0
T-p-- --. Toplo ye. T-p-o y-. --------- Toplo ye.
Je slnečno. С-нч--- -. Сончево е. С-н-е-о е- ---------- Сончево е. 0
S-n--yevo ye. Sonchyevo ye. S-n-h-e-o y-. ------------- Sonchyevo ye.
Je jasno. Вед---е. Ведро е. В-д-о е- -------- Ведро е. 0
Vyedro ye. Vyedro ye. V-e-r- y-. ---------- Vyedro ye.
Aké je dnes počasie? К-кво е-в-емет- -е-ес? Какво е времето денес? К-к-о е в-е-е-о д-н-с- ---------------------- Какво е времето денес? 0
K---o----v-y-m-et----en-es? Kakvo ye vryemyeto dyenyes? K-k-o y- v-y-m-e-o d-e-y-s- --------------------------- Kakvo ye vryemyeto dyenyes?
Dnes je chladno. Де----е-с-уд-н-. Денес е студено. Д-н-с е с-у-е-о- ---------------- Денес е студено. 0
D--n-es -- stoo--en-. Dyenyes ye stoodyeno. D-e-y-s y- s-o-d-e-o- --------------------- Dyenyes ye stoodyeno.
Dnes je teplo. Де-ес --т---о. Денес е топло. Д-н-с е т-п-о- -------------- Денес е топло. 0
Dye-y-s--e--opl-. Dyenyes ye toplo. D-e-y-s y- t-p-o- ----------------- Dyenyes ye toplo.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!