Slovníček fráz

sk Privlastňovacie zámená 2   »   tl Mga paaring panghalip 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

Privlastňovacie zámená 2

67 [animnapu’t pito]

Mga paaring panghalip 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina filipínčina Prehrať Viac
okuliare a----al--in a__ s______ a-g s-l-m-n ----------- ang salamin 0
Zabudol si svoje okuliare. N-ka--mu-a- --ya-----s-l-min niy-. N__________ n___ a__ s______ n____ N-k-l-m-t-n n-y- a-g s-l-m-n n-y-. ---------------------------------- Nakalimutan niya ang salamin niya. 0
Kde len má svoje okuliare? Na-a-n-niy- -a---n-an------min niy-? N_____ n___ n_____ a__ s______ n____ N-s-a- n-y- n-i-a- a-g s-l-m-n n-y-? ------------------------------------ Nasaan niya naiwan ang salamin niya? 0
hodinky An- -rasan A__ o_____ A-g o-a-a- ---------- Ang orasan 0
Jeho hodinky sú pokazené. Sira---g-r--o-n---. S___ a__ r___ n____ S-r- a-g r-l- n-y-. ------------------- Sira ang relo niya. 0
Hodiny visia na stene. Ang-or-s-- -- na--sabi- s- ding-in-. A__ o_____ a_ n________ s_ d________ A-g o-a-a- a- n-k-s-b-t s- d-n-d-n-. ------------------------------------ Ang orasan ay nakasabit sa dingding. 0
pas a-- pas--o--e a__ p________ a-g p-s-p-r-e ------------- ang pasaporte 0
Stratil svoj pas. Naw-la------a---ort- n--a. N_____ a__ p________ n____ N-w-l- a-g p-s-p-r-e n-y-. -------------------------- Nawala ang pasaporte niya. 0
Kde len má svoj pas? Nasa---a-g-pa-ap--te---a -u-- ga-on? N_____ a__ p________ n__ k___ g_____ N-s-a- a-g p-s-p-r-e n-a k-n- g-y-n- ------------------------------------ Nasaan ang pasaporte nya kung gayon? 0
oni – ich si-a ------la s___ – k_____ s-l- – k-n-l- ------------- sila – kanila 0
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. Hi-d- -ahan----g -g--ba---a-g kan-l-ng-mg- mag-la-g. H____ m______ n_ m__ b___ a__ k_______ m__ m________ H-n-i m-h-n-p n- m-a b-t- a-g k-n-l-n- m-a m-g-l-n-. ---------------------------------------------------- Hindi mahanap ng mga bata ang kanilang mga magulang. 0
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! Na-i-o n- a-g -any-ng mga --gulang! N_____ n_ a__ k______ m__ m________ N-r-t- n- a-g k-n-a-g m-a m-g-l-n-! ----------------------------------- Narito na ang kanyang mga magulang! 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše I-a- – --o I___ – i__ I-a- – i-o ---------- Ikaw – iyo 0
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Kum---a ----iyo-----y---- ---Mü--er? K______ a__ i____ b______ G_ M______ K-m-s-a a-g i-o-g b-y-h-, G- M-l-e-? ------------------------------------ Kumusta ang iyong biyahe, G. Müller? 0
Kde je Vaša žena, pán Müller? Nasaa---ng a-a-a--o,-G- M-l---? N_____ a__ a____ m__ G_ M______ N-s-a- a-g a-a-a m-, G- M-l-e-? ------------------------------- Nasaan ang asawa mo, G. Müller? 0
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ik-w ----o I___ – i__ I-a- – i-o ---------- Ikaw – iyo 0
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Kumu--a a-g ----- b----e--M-.-------t? K______ a__ i____ b______ M__ S_______ K-m-s-a a-g i-o-g b-y-h-, M-. S-h-i-t- -------------------------------------- Kumusta ang iyong biyahe, Ms. Schmidt? 0
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? N---an ang-a-a---mo----- ---m--t? N_____ a__ a____ m__ M__ S_______ N-s-a- a-g a-a-a m-, M-. S-h-i-t- --------------------------------- Nasaan ang asawa mo, Ms. Schmidt? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 filipínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia. Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!