Slovníček fráz

sk Rodina   »   tr Aile

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [iki]

Aile

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
starý otec büy-kb--a b________ b-y-k-a-a --------- büyükbaba 0
stará mama b--ükanne b________ b-y-k-n-e --------- büyükanne 0
on a ona o-v--o -er-e- v- ----------) o v_ o (_____ v_ k____ i____ o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
otec baba b___ b-b- ---- baba 0
matka a-ne a___ a-n- ---- anne 0
on a ona o v--o---rke---- -a-ı- -ç--) o v_ o (_____ v_ k____ i____ o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
syn erkek ---u-- oğ-l e____ ç_____ o___ e-k-k ç-c-k- o-u- ----------------- erkek çocuk, oğul 0
dcéra k---ç-c-k k__ ç____ k-z ç-c-k --------- kız çocuk 0
on a ona o--e-- (---ek-v- ---ın-i--n) o v_ o (_____ v_ k____ i____ o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
brat e-kek-ka-deş e____ k_____ e-k-k k-r-e- ------------ erkek kardeş 0
sestra k-z-k--d-ş k__ k_____ k-z k-r-e- ---------- kız kardeş 0
on a ona o-ve o -e--ek v--k--ı----in) o v_ o (_____ v_ k____ i____ o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
strýko amc-, da-ı a____ d___ a-c-, d-y- ---------- amca, dayı 0
teta t--z-- ha-a t_____ h___ t-y-e- h-l- ----------- teyze, hala 0
on a ona o-v- -----ke- -e kad-- ---n) o v_ o (_____ v_ k____ i____ o v- o (-r-e- v- k-d-n i-i-) ---------------------------- o ve o (erkek ve kadın için) 0
Sme rodina. Biz --r ---e-iz. B__ b__ a_______ B-z b-r a-l-y-z- ---------------- Biz bir aileyiz. 0
Rodina nie je malá. A-le--üç-- d--il. A___ k____ d_____ A-l- k-ç-k d-ğ-l- ----------------- Aile küçük değil. 0
Rodina je veľká. Ail---üyük. A___ b_____ A-l- b-y-k- ----------- Aile büyük. 0

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...