Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   tr Mevsimler ve hava

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [on altı]

Mevsimler ve hava

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Bu-lar---vsi-lerdi-: B_____ m____________ B-n-a- m-v-i-l-r-i-: -------------------- Bunlar mevsimlerdir: 0
Jar, leto, i--b--ar,-y-z, i________ y___ i-k-a-a-, y-z- -------------- ilkbahar, yaz, 0
jeseň a zima. so--a-a- v--kı-. s_______ v_ k___ s-n-a-a- v- k-ş- ---------------- sonbahar ve kış. 0
Leto je horúce. Y-- --ca----. Y__ s________ Y-z s-c-k-ı-. ------------- Yaz sıcaktır. 0
V lete svieti slnko. Y-zı- g---ş açar. Y____ g____ a____ Y-z-n g-n-ş a-a-. ----------------- Yazın güneş açar. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Y---n gezme-i-sev-ri-. Y____ g______ s_______ Y-z-n g-z-e-i s-v-r-z- ---------------------- Yazın gezmeyi severiz. 0
Zima je chladná. Kış ---u--u-. K__ s________ K-ş s-ğ-k-u-. ------------- Kış soğuktur. 0
V zime sneží alebo prší. K--ın -ar -e-a---ğm-r y--a-. K____ k__ v___ y_____ y_____ K-ş-n k-r v-y- y-ğ-u- y-ğ-r- ---------------------------- Kışın kar veya yağmur yağar. 0
V zime radi zostávame doma. K-ş-n -v-e-k---ayı se--riz. K____ e___ k______ s_______ K-ş-n e-d- k-l-a-ı s-v-r-z- --------------------------- Kışın evde kalmayı severiz. 0
Je chladno. S---k. S_____ S-ğ-k- ------ Soğuk. 0
Prší. Y---ur -a-ıyor. Y_____ y_______ Y-ğ-u- y-ğ-y-r- --------------- Yağmur yağıyor. 0
Fúka vietor. R-z--rl-. R________ R-z-a-l-. --------- Rüzgarlı. 0
Je teplo. Sıc--. S_____ S-c-k- ------ Sıcak. 0
Je slnečno. Gü-e--i. G_______ G-n-ş-i- -------- Güneşli. 0
Je jasno. H-va-açık. H___ a____ H-v- a-ı-. ---------- Hava açık. 0
Aké je dnes počasie? Bugü--h-va na-ı-? B____ h___ n_____ B-g-n h-v- n-s-l- ----------------- Bugün hava nasıl? 0
Dnes je chladno. Bug-n-s-ğ--. B____ s_____ B-g-n s-ğ-k- ------------ Bugün soğuk. 0
Dnes je teplo. B-gü---ı-a-. B____ s_____ B-g-n s-c-k- ------------ Bugün sıcak. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!