Frazlibro

eo Duoblaj konjunkcioj   »   bg Сложни съюзи

98 [naŭdek ok]

Duoblaj konjunkcioj

Duoblaj konjunkcioj

98 [деветдесет и осем]

98 [devetdeset i osem]

Сложни съюзи

[Slozhni syyuzi]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto bulgaro Ludu Pli
La vojaĝo ja estis bela sed tro laciga. Път---нето вс-щ---т---ш- -у---о,-н- дост- --п-----т-. Пътуването всъщност беше хубаво, но доста напрегнато. П-т-в-н-т- в-ъ-н-с- б-ш- х-б-в-, н- д-с-а н-п-е-н-т-. ----------------------------------------------------- Пътуването всъщност беше хубаво, но доста напрегнато. 0
P----anet- --yshch--s--b-she -hu-a-o, -- ----a --p---na-o. Pytuvaneto vsyshchnost beshe khubavo, no dosta napregnato. P-t-v-n-t- v-y-h-h-o-t b-s-e k-u-a-o- n- d-s-a n-p-e-n-t-. ---------------------------------------------------------- Pytuvaneto vsyshchnost beshe khubavo, no dosta napregnato.
La trajno ja estis akurata sed tro homplena. Вл-къ- всъ-ност----де ---реме, н------- --л--. Влакът всъщност дойде навреме, но доста пълен. В-а-ъ- в-ъ-н-с- д-й-е н-в-е-е- н- д-с-а п-л-н- ---------------------------------------------- Влакът всъщност дойде навреме, но доста пълен. 0
V---y--vs-s-chn--t--o-d- --vreme, no do-t- --l--. Vlakyt vsyshchnost doyde navreme, no dosta pylen. V-a-y- v-y-h-h-o-t d-y-e n-v-e-e- n- d-s-a p-l-n- ------------------------------------------------- Vlakyt vsyshchnost doyde navreme, no dosta pylen.
La hotelo ja estis komforta sed tro multekosta. Х-те-ъ-----щно-т----е-у----, н---о-т- --ъп. Хотелът всъщност беше уютен, но доста скъп. Х-т-л-т в-ъ-н-с- б-ш- у-т-н- н- д-с-а с-ъ-. ------------------------------------------- Хотелът всъщност беше уютен, но доста скъп. 0
Kho----t -sy--ch-o-------e uyu-e-- -o d--ta---y-. Khotelyt vsyshchnost beshe uyuten, no dosta skyp. K-o-e-y- v-y-h-h-o-t b-s-e u-u-e-, n- d-s-a s-y-. ------------------------------------------------- Khotelyt vsyshchnost beshe uyuten, no dosta skyp.
Li prenas aŭ la buson aŭ la trajnon. Той-----земе и-и-авт--ус-- -ли------. Той ще вземе или автобуса, или влака. Т-й щ- в-е-е и-и а-т-б-с-, и-и в-а-а- ------------------------------------- Той ще вземе или автобуса, или влака. 0
T----h----v-e-- -l----t-bu-a- il- --a--. Toy shche vzeme ili avtobusa, ili vlaka. T-y s-c-e v-e-e i-i a-t-b-s-, i-i v-a-a- ---------------------------------------- Toy shche vzeme ili avtobusa, ili vlaka.
Li venos aŭ hodiaŭ vespere aŭ morgaŭ matene. Той-щ------- или--н-- ве-----,--ли--тр--ра--. Той ще дойде или днес вечерта, или утре рано. Т-й щ- д-й-е и-и д-е- в-ч-р-а- и-и у-р- р-н-. --------------------------------------------- Той ще дойде или днес вечерта, или утре рано. 0
T-y s-c-- ----- i---dn----e-h--t---ili u-r--ra--. Toy shche doyde ili dnes vecherta, ili utre rano. T-y s-c-e d-y-e i-i d-e- v-c-e-t-, i-i u-r- r-n-. ------------------------------------------------- Toy shche doyde ili dnes vecherta, ili utre rano.
Li loĝas aŭ ĉe ni aŭ en la hotelo. Т-- щ--о--е--- -л- п-и -ас- ил---а----ел. Той ще отседне или при нас, или на хотел. Т-й щ- о-с-д-е и-и п-и н-с- и-и н- х-т-л- ----------------------------------------- Той ще отседне или при нас, или на хотел. 0
T-y-sh--- -tsed-e ili -r--n-s----- na-khotel. Toy shche otsedne ili pri nas, ili na khotel. T-y s-c-e o-s-d-e i-i p-i n-s- i-i n- k-o-e-. --------------------------------------------- Toy shche otsedne ili pri nas, ili na khotel.
Ŝi parolas kaj la hispanan kaj la anglan. Тя г--о---к-кто и----с--- т-ка - -н-лийски. Тя говори както испански, така и английски. Т- г-в-р- к-к-о и-п-н-к-, т-к- и а-г-и-с-и- ------------------------------------------- Тя говори както испански, така и английски. 0
Tya-g-v----k--t---s---s-i,-tak- --ang--yski. Tya govori kakto ispanski, taka i angliyski. T-a g-v-r- k-k-o i-p-n-k-, t-k- i a-g-i-s-i- -------------------------------------------- Tya govori kakto ispanski, taka i angliyski.
Ŝi loĝis kaj en Madrido kaj en Londono. Т- ------л- -ак-- --Ма-р--- така - в -о--он. Тя е живяла както в Мадрид, така и в Лондон. Т- е ж-в-л- к-к-о в М-д-и-, т-к- и в Л-н-о-. -------------------------------------------- Тя е живяла както в Мадрид, така и в Лондон. 0
Ty- ----h-vy----k-k-o - --d-id,----a-i - Lon-o-. Tya ye zhivyala kakto v Madrid, taka i v London. T-a y- z-i-y-l- k-k-o v M-d-i-, t-k- i v L-n-o-. ------------------------------------------------ Tya ye zhivyala kakto v Madrid, taka i v London.
Ŝi konas kaj Hispanujon kaj Anglujon. Тя------в---ак-о ---ани-,--ака и-Анг-ия. Тя познава както Испания, така и Англия. Т- п-з-а-а к-к-о И-п-н-я- т-к- и А-г-и-. ---------------------------------------- Тя познава както Испания, така и Англия. 0
Tya-p--n-v- ka--- --pa---a,----a-- Ang--y-. Tya poznava kakto Ispaniya, taka i Angliya. T-a p-z-a-a k-k-o I-p-n-y-, t-k- i A-g-i-a- ------------------------------------------- Tya poznava kakto Ispaniya, taka i Angliya.
Li ne nur estas stulta sed ankaŭ maldiligenta. Т-й е-н- сам- г-у--в,--о и --р---ив. Той е не само глупав, но и мързелив. Т-й е н- с-м- г-у-а-, н- и м-р-е-и-. ------------------------------------ Той е не само глупав, но и мързелив. 0
T-y -e-n- samo-g-up-----o----yr-e-i-. Toy ye ne samo glupav, no i myrzeliv. T-y y- n- s-m- g-u-a-, n- i m-r-e-i-. ------------------------------------- Toy ye ne samo glupav, no i myrzeliv.
Ŝi ne nur estas beleta sed ankaŭ inteligenta. Тя е----само-х-бав-, -- и инт--и-ен-н-. Тя е не само хубава, но и интелигентна. Т- е н- с-м- х-б-в-, н- и и-т-л-г-н-н-. --------------------------------------- Тя е не само хубава, но и интелигентна. 0
T----e--e---m---h-b--a,-no - -ntelige-t-a. Tya ye ne samo khubava, no i inteligentna. T-a y- n- s-m- k-u-a-a- n- i i-t-l-g-n-n-. ------------------------------------------ Tya ye ne samo khubava, no i inteligentna.
Ŝi ne nur parolas la germanan sed ankaŭ la francan. Т--г-во-и не -ам--не-с--,--о-- --енс-и. Тя говори не само немски, но и френски. Т- г-в-р- н- с-м- н-м-к-, н- и ф-е-с-и- --------------------------------------- Тя говори не само немски, но и френски. 0
T-a go-ori--- sa---nemski,--o - ----sk-. Tya govori ne samo nemski, no i frenski. T-a g-v-r- n- s-m- n-m-k-, n- i f-e-s-i- ---------------------------------------- Tya govori ne samo nemski, no i frenski.
Mi scipovas nek piani nek gitari. Аз н- --га да---иря нито-на----но- нит- -- ки----. Аз не мога да свиря нито на пиано, нито на китара. А- н- м-г- д- с-и-я н-т- н- п-а-о- н-т- н- к-т-р-. -------------------------------------------------- Аз не мога да свиря нито на пиано, нито на китара. 0
A- -e mog- -a-sv---a nito-na piano- -i-- na---t-ra. Az ne moga da svirya nito na piano, nito na kitara. A- n- m-g- d- s-i-y- n-t- n- p-a-o- n-t- n- k-t-r-. --------------------------------------------------- Az ne moga da svirya nito na piano, nito na kitara.
Mi scipovas nek valsi nek sambi. А--н---о---д- -а-ц-в-м н--- --л-- н--- с----. Аз не мога да танцувам нито валс, нито самба. А- н- м-г- д- т-н-у-а- н-т- в-л-, н-т- с-м-а- --------------------------------------------- Аз не мога да танцувам нито валс, нито самба. 0
A- -e ---a d--ta-t---am ni-- --l-,-ni--------. Az ne moga da tantsuvam nito vals, nito samba. A- n- m-g- d- t-n-s-v-m n-t- v-l-, n-t- s-m-a- ---------------------------------------------- Az ne moga da tantsuvam nito vals, nito samba.
Mi ŝatas nek operon nek baleton. А- ------чам--ито опе-а----т---а--т. Аз не обичам нито опера, нито балет. А- н- о-и-а- н-т- о-е-а- н-т- б-л-т- ------------------------------------ Аз не обичам нито опера, нито балет. 0
A- -e -bicha- -it----er-,-nit- b--et. Az ne obicham nito opera, nito balet. A- n- o-i-h-m n-t- o-e-a- n-t- b-l-t- ------------------------------------- Az ne obicham nito opera, nito balet.
Ju pli rapide vi laboras, des pli frue vi estos preta. К-л---о по-б-рзо -абот--,-т-л-о-а п---а-о-ще-с------. Колкото по-бързо работиш, толкова по-рано ще свършиш. К-л-о-о п---ъ-з- р-б-т-ш- т-л-о-а п---а-о щ- с-ъ-ш-ш- ----------------------------------------------------- Колкото по-бързо работиш, толкова по-рано ще свършиш. 0
K-l---- -------o--a--ti--- to-ko-a-po-ra-- -h-h- svy---i--. Kolkoto po-byrzo rabotish, tolkova po-rano shche svyrshish. K-l-o-o p---y-z- r-b-t-s-, t-l-o-a p---a-o s-c-e s-y-s-i-h- ----------------------------------------------------------- Kolkoto po-byrzo rabotish, tolkova po-rano shche svyrshish.
Ju pli frue vi venas, des pli frue vi povos iri. К-л-о-- п--р-н--до---ш, тол-ов- -о-рано мо-е--да----т---не-. Колкото по-рано дойдеш, толкова по-рано можеш да си тръгнеш. К-л-о-о п---а-о д-й-е-, т-л-о-а п---а-о м-ж-ш д- с- т-ъ-н-ш- ------------------------------------------------------------ Колкото по-рано дойдеш, толкова по-рано можеш да си тръгнеш. 0
Kolkoto-p--r-n--d--d-s-,-t-lkov--p---a----o-h----da----t-ygne-h. Kolkoto po-rano doydesh, tolkova po-rano mozhesh da si trygnesh. K-l-o-o p---a-o d-y-e-h- t-l-o-a p---a-o m-z-e-h d- s- t-y-n-s-. ---------------------------------------------------------------- Kolkoto po-rano doydesh, tolkova po-rano mozhesh da si trygnesh.
Ju pli maljuna oni iĝas, des pli komforta oni iĝas. Колкото ---о-таряваш,--олко----о--до-----та-а-. Колкото по-остаряваш, толкова по-удобен ставаш. К-л-о-о п---с-а-я-а-, т-л-о-а п---д-б-н с-а-а-. ----------------------------------------------- Колкото по-остаряваш, толкова по-удобен ставаш. 0
K-lko-o------ta-y----h--tol--v---o--d---n-sta-a--. Kolkoto po-ostaryavash, tolkova po-udoben stavash. K-l-o-o p---s-a-y-v-s-, t-l-o-a p---d-b-n s-a-a-h- -------------------------------------------------- Kolkoto po-ostaryavash, tolkova po-udoben stavash.

Lerni lingvojn interrete

Pli kaj pli da homoj lernas fremdajn lingvojn. Kaj pli kaj pli da homoj tiucele uzas la interreton! La retlerno diferenciĝas de la klasika lingvokurso. Kaj ĝi havas multajn avantaĝojn! La uzantoj mem decidas kiam ili volas lerni. Ili ankaŭ povas elekti tion, kion ili volas lerni. Kaj ili difinas, po kiom ili ĉiutage volas lerni. Retlernante, la uzantoj devas intuicie lerni. Tio signifas ke ili devas lerni la novan lingvon tute nature. Tiel, kiel ili lernis lingvojn infanaĝe aŭ ferieje. La uzantoj tiucele lernas per simulitaj situacioj. Ili travivas diversaĵojn diversloke. Ili tiuokaze devas mem iĝi aktivaj. Por iuj programoj oni bezonas kapaŭskultilojn kaj mikrofonon. Ili ebligas paroli kun denaskaj parolantoj. Eblas ankaŭ sian prononcon analizigi. Tiel eblas daŭre pliboniĝi. Eblas interŝanĝi kun aliaj uzantoj ene de komunumoj. La interreto ebligas ankaŭ lerni moviĝante. Per ciferecaj teknikoj ĉien kunporteblas la lingvo. La retkursoj ne estas pli malbonaj ol la konvenciaj kursoj. Kiam la programoj estas bone faritaj, ili povas esti tre efikaj. Sed gravas ke la retkurso ne estu tro bunta. Tro multaj animacioj povas distri de la lerna enhavo. La cerbo devas trakti ĉiun unuopan impulson. Ĝi do povas esti rapide superŝarĝita. Tial foje plibonas kviete lerni per libro. Kiu miksas novajn metodojn kun malnovaj, tiu certe faras rapidajn progresojn…