Slovníček fráz

sk V prírode   »   ka ბუნებაში

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [ოცდაექვსი]

26 [otsdaekvsi]

ბუნებაში

bunebashi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? ხ--ა---- --შ-ს? ხ____ ი_ კ_____ ხ-დ-ვ ი- კ-შ-ს- --------------- ხედავ იქ კოშკს? 0
kh--a- -- k'os---s? k_____ i_ k________ k-e-a- i- k-o-h-'-? ------------------- khedav ik k'oshk's?
Vidíš tamten vrch? ხ---ვ იქ მ-ა-? ხ____ ი_ მ____ ხ-დ-ვ ი- მ-ა-? -------------- ხედავ იქ მთას? 0
kh---v ----ta-? k_____ i_ m____ k-e-a- i- m-a-? --------------- khedav ik mtas?
Vidíš tamtú dedinu? ხე----იქ---ფ-ლ-? ხ____ ი_ ს______ ხ-დ-ვ ი- ს-ფ-ლ-? ---------------- ხედავ იქ სოფელს? 0
k-eda--i----pe--? k_____ i_ s______ k-e-a- i- s-p-l-? ----------------- khedav ik sopels?
Vidíš tamtú rieku? ხ-და- -ქ--დინა--ს? ხ____ ი_ მ________ ხ-დ-ვ ი- მ-ი-ა-ე-? ------------------ ხედავ იქ მდინარეს? 0
k-e--v ik-md---res? k_____ i_ m________ k-e-a- i- m-i-a-e-? ------------------- khedav ik mdinares?
Vidíš tamten most? ხ-დავ იქ---დს? ხ____ ი_ ხ____ ხ-დ-ვ ი- ხ-დ-? -------------- ხედავ იქ ხიდს? 0
k--d-- -----i-s? k_____ i_ k_____ k-e-a- i- k-i-s- ---------------- khedav ik khids?
Vidíš tamto jazero? ხ-დავ-იქ ---ს? ხ____ ი_ ტ____ ხ-დ-ვ ი- ტ-ა-? -------------- ხედავ იქ ტბას? 0
kh--av--k---ba-? k_____ i_ t_____ k-e-a- i- t-b-s- ---------------- khedav ik t'bas?
Tamten vták sa mi páči. ის ჩი-ი მომ-ონს. ი_ ჩ___ მ_______ ი- ჩ-ტ- მ-მ-ო-ს- ---------------- ის ჩიტი მომწონს. 0
is --it'i----ts'--s. i_ c_____ m_________ i- c-i-'- m-m-s-o-s- -------------------- is chit'i momts'ons.
Tamten strom sa mi páči. ი- ხე-მო---ნს. ი_ ხ_ მ_______ ი- ხ- მ-მ-ო-ს- -------------- ის ხე მომწონს. 0
is -h- mo-ts--n-. i_ k__ m_________ i- k-e m-m-s-o-s- ----------------- is khe momts'ons.
Tamten kameň sa mi páči. ე- ქვა -ომწ-ნ-. ე_ ქ__ მ_______ ე- ქ-ა მ-მ-ო-ს- --------------- ეს ქვა მომწონს. 0
es---a--o-t-----. e_ k__ m_________ e- k-a m-m-s-o-s- ----------------- es kva momts'ons.
Tamten park sa mi páči. ი---არ----ო----ს. ი_ პ____ მ_______ ი- პ-რ-ი მ-მ-ო-ს- ----------------- ის პარკი მომწონს. 0
is--'-r-'i-momt-'o-s. i_ p______ m_________ i- p-a-k-i m-m-s-o-s- --------------------- is p'ark'i momts'ons.
Tamtá záhrada sa mi páči. ი----------წ---. ი_ ბ___ მ_______ ი- ბ-ღ- მ-მ-ო-ს- ---------------- ის ბაღი მომწონს. 0
i- ----- mo---'o-s. i_ b____ m_________ i- b-g-i m-m-s-o-s- ------------------- is baghi momts'ons.
Tamten kvet sa mi páči. ე--ყვ----ი --მ-ონ-. ე_ ყ______ მ_______ ე- ყ-ა-ი-ი მ-მ-ო-ს- ------------------- ეს ყვავილი მომწონს. 0
e- q--vi-i---m-s'on-. e_ q______ m_________ e- q-a-i-i m-m-s-o-s- --------------------- es qvavili momts'ons.
Páči sa mi to. ვფი-რო-- -- მშ-----რ-ა. ვ_______ ე_ მ__________ ვ-ი-რ-ბ- ე- მ-ვ-ნ-ე-ი-. ----------------------- ვფიქრობ, ეს მშვენიერია. 0
v-ik-ob, -s-m---e-ier-a. v_______ e_ m___________ v-i-r-b- e- m-h-e-i-r-a- ------------------------ vpikrob, es mshvenieria.
Je to zaujímavé. ვ-ი-რობ- ე--ს-ი-ტე--ს--. ვ_______ ე_ ს___________ ვ-ი-რ-ბ- ე- ს-ი-ტ-რ-ს-ა- ------------------------ ვფიქრობ, ეს საინტერესოა. 0
vpi-r-b, es -ain-'er---a. v_______ e_ s____________ v-i-r-b- e- s-i-t-e-e-o-. ------------------------- vpikrob, es saint'eresoa.
Je to nádherné. ვფი-რ-ბ, -----ლი-----მაზია. ვ_______ ე_ ძ_____ ლ_______ ვ-ი-რ-ბ- ე- ძ-ლ-ა- ლ-მ-ზ-ა- --------------------------- ვფიქრობ, ეს ძალიან ლამაზია. 0
v-i--o-,--s dza-i-n -ama--a. v_______ e_ d______ l_______ v-i-r-b- e- d-a-i-n l-m-z-a- ---------------------------- vpikrob, es dzalian lamazia.
Je to škaredé. ვფიქრ--,--- -შნ-ა. ვ_______ ე_ უ_____ ვ-ი-რ-ბ- ე- უ-ნ-ა- ------------------ ვფიქრობ, ეს უშნოა. 0
vp-k-o-------s-noa. v_______ e_ u______ v-i-r-b- e- u-h-o-. ------------------- vpikrob, es ushnoa.
Je to nudné. ვ--ქრ--,--ს მოსაწყენ--. ვ_______ ე_ მ__________ ვ-ი-რ-ბ- ე- მ-ს-წ-ე-ი-. ----------------------- ვფიქრობ, ეს მოსაწყენია. 0
v-ik--b- es-m--ats'qe-i-. v_______ e_ m____________ v-i-r-b- e- m-s-t-'-e-i-. ------------------------- vpikrob, es mosats'qenia.
Je to hrozné. ვ------,--ს ს-შ-ნელია. ვ_______ ე_ ს_________ ვ-ი-რ-ბ- ე- ს-შ-ნ-ლ-ა- ---------------------- ვფიქრობ, ეს საშინელია. 0
vp-kro----s ---hi----a. v_______ e_ s__________ v-i-r-b- e- s-s-i-e-i-. ----------------------- vpikrob, es sashinelia.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!