Slovníček fráz

sk Pýtať sa na cestu   »   ku Rê pirsîn

40 [štyridsať]

Pýtať sa na cestu

Pýtať sa na cestu

40 [çil]

Rê pirsîn

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Prepáčte! B-----^n-n! B__________ B-b-x-^-i-! ----------- Bibexş^nin! 0
Môžete mi pomôcť? H-n-dika-i- --îk--î-- min b--in? H__ d______ a________ m__ b_____ H-n d-k-r-n a-î-a-î-a m-n b-k-n- -------------------------------- Hûn dikarin alîkarîya min bikin? 0
Kde je tu nejaká dobrá reštaurácia? Li v-- -e---r---ke--a--l--kû--e-e? L_ v__ r__________ b__ l_ k_ h____ L- v-r r-s-o-a-e-e b-ş l- k- h-y-? ---------------------------------- Li vir restoraneke baş li kû heye? 0
Choďte vľavo za roh. L------yê-di-mil---epê -- -iç-n. L_ k_____ d_ m___ ç___ r_ b_____ L- k-ş-y- d- m-l- ç-p- r- b-ç-n- -------------------------------- Li koşeyê di milê çepê re biçin. 0
Choďte potom kúsok rovno. P--î---ç-kî --s- -e--n. P___ p_____ r___ h_____ P-ş- p-ç-k- r-s- h-r-n- ----------------------- Paşî piçekî rast herin. 0
Choďte potom sto metrov doprava. Pi--r----- -e-----i----- ras-- r- biç-n. P_____ s__ m____ d_ m___ r____ r_ b_____ P-ş-r- s-d m-t-e d- m-l- r-s-ê r- b-ç-n- ---------------------------------------- Piştre sed metre di milê rastê re biçin. 0
Môžete ísť aj autobusom. H-n-d-ka--n bi ---bu-- b--in. H__ d______ b_ o______ b_____ H-n d-k-r-n b- o-o-u-ê b-ç-n- ----------------------------- Hûn dikarin bi otobusê biçin. 0
Môžete ísť aj električkou. Hûn d--ar----i tramw-y -i---. H__ d______ b_ t______ b_____ H-n d-k-r-n b- t-a-w-y b-ç-n- ----------------------------- Hûn dikarin bi tramwey biçin. 0
Môžete ísť jednoducho aj za mnou. Hû- d--a-in --m- m-n -i-o-înin. H__ d______ h___ m__ b_________ H-n d-k-r-n h-m- m-n b-ş-p-n-n- ------------------------------- Hûn dikarin heme min bişopînin. 0
Ako sa dostanem k futbalovému štadiónu? E- ça-a dik--i- ----me--ta---m---u-bolê? E_ ç___ d______ b_____ s_______ f_______ E- ç-w- d-k-r-m b-ç-m- s-a-y-m- f-t-o-ê- ---------------------------------------- Ez çawa dikarim biçime stadyuma futbolê? 0
Prejdite cez most! Pirê d-rb----in! P___ d_____ k___ P-r- d-r-a- k-n- ---------------- Pirê derbas kin! 0
Choďte cez tunel! D- tu-el---e-----as b--! D_ t_____ r_ d_____ b___ D- t-n-l- r- d-r-a- b-n- ------------------------ Di tunelê re derbas bin! 0
Choďte až k tretiemu semaforu. Hey- -a--e---s--e-î- bi-j--. H___ l______ s______ b______ H-y- l-m-e-a s-y-m-n b-a-o-. ---------------------------- Heya lambeya sêyemîn biajon. 0
Na prvej ulici potom odbočte doprava. J---a-ey- --ş- b------mi------tê -e-b--î--r--. J_ c_____ p___ b__ b_ m___ r____ v_ b_________ J- c-d-y- p-ş- b-r b- m-l- r-s-ê v- b-z-v-r-n- ---------------------------------------------- Ji cadeya pêşî ber bi milê rastê ve bizîvirin. 0
Choďte potom rovno cez ďalšiu križovatku. Pa-î-ji -açe-----bê-r- ras---ast-bajo-. P___ j_ x_______ b_ r_ r________ b_____ P-ş- j- x-ç-r-y- b- r- r-s-e-a-t b-j-n- --------------------------------------- Paşî ji xaçeriya bê re rasterast bajon. 0
Prepáčte, ako sa dostanem na letisko? B-b-x-i-, ---ê---w- -i-i-e -a-af-r----? B________ e_ ê ç___ b_____ b___________ B-b-x-i-, e- ê ç-w- b-ç-m- b-l-f-r-e-ê- --------------------------------------- Bibexşin, ez ê çawa biçime balafirgehê? 0
Najlepšie bude, ak pôjdete metrom. Y--baş--ûn--i met--y- -i---. Y_ b__ h__ b_ m______ b_____ Y- b-ş h-n b- m-t-o-ê b-ç-n- ---------------------------- Ya baş hûn bi metroyê biçin. 0
Odvezte sa až na konečnú stanicu. H-y----w----eh-------bi--n. H___ r_________ d___ b_____ H-y- r-w-s-g-h- d-w- b-ç-n- --------------------------- Heya rawestgeha dawî biçin. 0

Jazyk zvierat

Ak sa chceme vyjadriť, použijeme svoju reč. No i zvieratá majú svoj vlastný jazyk. A používajú ho rovnako ako ľudia. Znamená to, že spolu komunikujú za účelom výmeny informácií. V zásade má každý druh zvierat určitý jazyk. Dokonca aj termity sa medzi sebou dorozumievajú. Ak sú v nebezpečenstve, hádžu svojím telom o zem. Navzájom sa tak varujú. Iné zvieratá zase pískajú, keď sa blíži nepriateľ. Včely spolu komunikujú tancom. Ukazujú tak iným včelám, kde zoženú niečo k jedlu. Veľryby vydávajú zvuk, ktorý je počuť na 5 000 kilometrov. Týmto zvláštnym spevom spolu komunikujú. Aj slony vydávajú rôzne akustické signály. Človek ich ale nepočuje. Väčšina zvieracích jazykov je veľmi komplikovaná. Skladá sa z kombinácie rôznych znakov. Používajú sa teda akustické, chemické a optické signály. Okrem toho používajú zvieratá rôzne gestá. Jazyku domácich zvierat sa človek už naučil. Vie, čo poteší psa. Spozná tiež, keď chcú byť mačky samy. Psy a mačky hovoria ale každý iným jazykom. Veľa znakov dokonca vyjadruje pravý opak. Dlho sa verilo, že tieto dve zvieratá sa jednoducho nemajú radi. Ale oni si len zle rozumejú. To vedie k problémom medzi psami a mačkami. Aj zvieratá sa teda hádajú kvôli nedorozumeniam ...