Slovníček fráz

sk Osoby   »   ad ЦIыфхэр

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [зы]

1 [zy]

ЦIыфхэр

[CIyfhjer]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina adygejčina Prehrať Viac
ja с_ с- -- сэ 0
s-e s__ s-e --- sje
ja a ty сэ----о-рэ с____ о___ с-р-э о-р- ---------- сэррэ оррэ 0
sj--r-- -r-je s______ o____ s-e-r-e o-r-e ------------- sjerrje orrje
my obaja / my obidve тэ ти--о т_ т____ т- т-т-о -------- тэ титIо 0
t-- -i-Io t__ t____ t-e t-t-o --------- tje titIo
on а--(----ъ---ъ) а_ (__________ а- (-ъ-л-ф-г-) -------------- ар (хъулъфыгъ) 0
ar (-u-fyg) a_ (_______ a- (-u-f-g- ----------- ar (hulfyg)
on a ona а--э (-ъ----ы-ъ)---------ылъфыг-) а___ (__________ а___ (__________ а-р- (-ъ-л-ф-г-) а-р- (-з-л-ф-г-) --------------------------------- аррэ (хъулъфыгъ) аррэ (бзылъфыгъ) 0
arrj- --u---g- -r--- (-zy-f-g) a____ (_______ a____ (________ a-r-e (-u-f-g- a-r-e (-z-l-y-) ------------------------------ arrje (hulfyg) arrje (bzylfyg)
oni obaja / ony obidve а--- т--ри а___ т____ а-э- т-у-и ---------- ахэр тIури 0
a-jer -Iu-i a____ t____ a-j-r t-u-i ----------- ahjer tIuri
muž х-ул----ъ х________ х-у-ъ-ы-ъ --------- хъулъфыгъ 0
h--fyg h_____ h-l-y- ------ hulfyg
žena б--л----ъ б________ б-ы-ъ-ы-ъ --------- бзылъфыгъ 0
bzylf-g b______ b-y-f-g ------- bzylfyg
dieťa сабый с____ с-б-й ----- сабый 0
sa-yj s____ s-b-j ----- sabyj
rodina ун-г-о у_____ у-а-ъ- ------ унагъо 0
u-a-o u____ u-a-o ----- unago
moja rodina сиу-а-ъо с_______ с-у-а-ъ- -------- сиунагъо 0
s-u--go s______ s-u-a-o ------- siunago
Moja rodina je tu. С--наг-о-м-щ---I. С_______ м__ щ___ С-у-а-ъ- м-щ щ-I- ----------------- Сиунагъо мыщ щыI. 0
Si-na-o-my--h --h-I. S______ m____ s_____ S-u-a-o m-s-h s-h-I- -------------------- Siunago myshh shhyI.
Ja som tu. Сэ---- ---ы-. С_ м__ с_____ С- м-щ с-щ-I- ------------- Сэ мыщ сыщыI. 0
Sje--y-h- sy-hh--. S__ m____ s_______ S-e m-s-h s-s-h-I- ------------------ Sje myshh syshhyI.
Ty si tu. О--ыщ-у---. О м__ у____ О м-щ у-ы-. ----------- О мыщ ущыI. 0
O----h- -sh-yI. O m____ u______ O m-s-h u-h-y-. --------------- O myshh ushhyI.
On je tu a ona je tu. Ар (--у--фы-ъ)-мы- щ-- --Iи ар---зы-ъ-ыгъ--мыщ---I. А_ (__________ м__ щ__ ы___ а_ (__________ м__ щ___ А- (-ъ-л-ф-г-) м-щ щ-I ы-I- а- (-з-л-ф-г-) м-щ щ-I- --------------------------------------------------- Ар (хъулъфыгъ) мыщ щыI ыкIи ар (бзылъфыгъ) мыщ щыI. 0
Ar (hu--yg--m--h- -h----yk----- -bzy--y-)--ys-- -h-yI. A_ (_______ m____ s____ y___ a_ (________ m____ s_____ A- (-u-f-g- m-s-h s-h-I y-I- a- (-z-l-y-) m-s-h s-h-I- ------------------------------------------------------ Ar (hulfyg) myshh shhyI ykIi ar (bzylfyg) myshh shhyI.
My sme tu. Тэ --щ ты--I. Т_ м__ т_____ Т- м-щ т-щ-I- ------------- Тэ мыщ тыщыI. 0
Tje-mys-- --s----. T__ m____ t_______ T-e m-s-h t-s-h-I- ------------------ Tje myshh tyshhyI.
Vy ste tu. Ш-- --щ-шъущ-I. Ш__ м__ ш______ Ш-о м-щ ш-у-ы-. --------------- Шъо мыщ шъущыI. 0
S---m-s-----u-h-y-. S__ m____ s________ S-o m-s-h s-u-h-y-. ------------------- Sho myshh shushhyI.
Oni sú všetci tu. Ах-р---к-э м---щы-э-. А___ з____ м__ щ_____ А-э- з-к-э м-щ щ-I-х- --------------------- Ахэр зэкIэ мыщ щыIэх. 0
A-je- -j-k-j- -ys---shhyIjeh. A____ z______ m____ s________ A-j-r z-e-I-e m-s-h s-h-I-e-. ----------------------------- Ahjer zjekIje myshh shhyIjeh.

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!