Slovníček fráz

sk Osoby   »   ar ‫الأشخاص‬

1 [jeden]

Osoby

Osoby

‫1 [واحد]‬

1 [waḥid]

‫الأشخاص‬

al-ashkhāṣ

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina arabčina Prehrať Viac
ja ‫أ-ا ‫___ ‫-ن- ---- ‫أنا 0
anā a__ a-ā --- anā
ja a ty ‫--- -أنت ‫___ و___ ‫-ن- و-ن- --------- ‫أنا وأنت 0
anā--a-a-ta a__ w_ a___ a-ā w- a-t- ----------- anā wa anta
my obaja / my obidve كل-نا ك____ ك-ا-ا ----- كلانا 0
kilā-ā k_____ k-l-n- ------ kilānā
on ‫-و ‫__ ‫-و --- ‫هو 0
h--a h___ h-w- ---- huwa
on a ona ‫هو--هي ‫__ و__ ‫-و و-ي ------- ‫هو وهي 0
h-----a -iya h___ w_ h___ h-w- w- h-y- ------------ huwa wa hiya
oni obaja / ony obidve كلاهما ك_____ ك-ا-م- ------ كلاهما 0
kilāh--ā k_______ k-l-h-m- -------- kilāhumā
muž ‫-لرجل ‫_____ ‫-ل-ج- ------ ‫الرجل 0
a----jul a_______ a---a-u- -------- al-rajul
žena المر-ة ا_____ ا-م-أ- ------ المرأة 0
al-ma--a a_______ a---a-ʾ- -------- al-marʾa
dieťa الطفل ا____ ا-ط-ل ----- الطفل 0
aṭ---fl a______ a---i-l ------- aṭ-ṭifl
rodina ع-ئلة ع____ ع-ئ-ة ----- عائلة 0
ʿā--la ʿ_____ ʿ-ʾ-l- ------ ʿāʾila
moja rodina عائل-ي ع_____ ع-ئ-ت- ------ عائلتي 0
ʿ----atī ʿ_______ ʿ-ʾ-l-t- -------- ʿāʾilatī
Moja rodina je tu. ‫ع---ت---نا. ‫______ ه___ ‫-ا-ل-ي ه-ا- ------------ ‫عائلتي هنا. 0
ʿ-ʾi-a---h-nā. ʿ_______ h____ ʿ-ʾ-l-t- h-n-. -------------- ʿāʾilatī hunā.
Ja som tu. ‫أن- ---. ‫___ ه___ ‫-ن- ه-ا- --------- ‫أنا هنا. 0
a-ā -un-. a__ h____ a-ā h-n-. --------- anā hunā.
Ty si tu. ‫أن- -ن-. ‫___ ه___ ‫-ن- ه-ا- --------- ‫أنت هنا. 0
ant- --n-. a___ h____ a-t- h-n-. ---------- anta hunā.
On je tu a ona je tu. ه- -ن--و-- ه--. ه_ ه__ و__ ه___ ه- ه-ا و-ي ه-ا- --------------- هو هنا وهي هنا. 0
h--a hun--wa hi-a h---. h___ h___ w_ h___ h____ h-w- h-n- w- h-y- h-n-. ----------------------- huwa hunā wa hiya hunā.
My sme tu. ‫-ح---ن-. ‫___ ه___ ‫-ح- ه-ا- --------- ‫نحن هنا. 0
naḥn- -u-ā. n____ h____ n-ḥ-u h-n-. ----------- naḥnu hunā.
Vy ste tu. ‫---م ه-ا. ‫____ ه___ ‫-ن-م ه-ا- ---------- ‫أنتم هنا. 0
a---m h---. a____ h____ a-t-m h-n-. ----------- antum hunā.
Oni sú všetci tu. ك--م --ا. ك___ ه___ ك-ه- ه-ا- --------- كلهم هنا. 0
k--uhu---u--. k______ h____ k-l-h-m h-n-. ------------- kuluhum hunā.

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!