Slovníček fráz

sk Osoby   »   he ‫אנשים‬

1 [jeden]

Osoby

Osoby

‫1 [אחת]‬

1 [axat]

‫אנשים‬

anashim

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
ja ‫-ני‬ ‫____ ‫-נ-‬ ----- ‫אני‬ 0
a-i a__ a-i --- ani
ja a ty ‫-ני--את-/ -‬ ‫___ ו__ / ה_ ‫-נ- ו-ת / ה- ------------- ‫אני ואת / ה‬ 0
a-- we'at--/-e-at a__ w____________ a-i w-'-t-h-w-'-t ----------------- ani we'atah/we'at
my obaja / my obidve ‫ש-י-ו‬ ‫______ ‫-נ-נ-‬ ------- ‫שנינו‬ 0
s--e-nu s______ s-n-y-u ------- shneynu
on ‫ה-א‬ ‫____ ‫-ו-‬ ----- ‫הוא‬ 0
h- h_ h- -- hu
on a ona ‫ה---ו-יא‬ ‫___ ו____ ‫-ו- ו-י-‬ ---------- ‫הוא והיא‬ 0
h-----i h_ w___ h- w-h- ------- hu w'hi
oni obaja / ony obidve ‫ש--הם-- שת---‬ ‫_____ / ש_____ ‫-נ-ה- / ש-י-ן- --------------- ‫שניהם / שתיהן‬ 0
s-n-y-em/sh-e-hen s________________ s-n-y-e-/-h-e-h-n ----------------- shneyhem/shteyhen
muž ‫הא-ש‬ ‫_____ ‫-א-ש- ------ ‫האיש‬ 0
h--i-h h_____ h-'-s- ------ ha'ish
žena ‫---שה‬ ‫______ ‫-א-ש-‬ ------- ‫האישה‬ 0
ha'---ah h_______ h-'-s-a- -------- ha'ishah
dieťa ‫-ילד‬ ‫_____ ‫-י-ד- ------ ‫הילד‬ 0
h--e-ed h______ h-y-l-d ------- hayeled
rodina ‫--פח-‬ ‫______ ‫-ש-ח-‬ ------- ‫משפחה‬ 0
m-----x-h m________ m-s-p-x-h --------- mishpaxah
moja rodina ‫-מ-פ-- -לי /-מש--ת-‬ ‫______ ש__ / מ______ ‫-מ-פ-ה ש-י / מ-פ-ת-‬ --------------------- ‫המשפחה שלי / משפחתי‬ 0
ha-ishp-x-h--h-li-m--hp-xti h__________ s______________ h-m-s-p-x-h s-e-i-m-s-p-x-i --------------------------- hamishpaxah sheli/mishpaxti
Moja rodina je tu. ‫ה-ש--- שלי----.‬ ‫______ ש__ כ____ ‫-מ-פ-ה ש-י כ-ן-‬ ----------------- ‫המשפחה שלי כאן.‬ 0
h--i--pax------l- -a-n. h__________ s____ k____ h-m-s-p-x-h s-e-i k-'-. ----------------------- hamishpaxah sheli ka'n.
Ja som tu. ‫--י ---.‬ ‫___ כ____ ‫-נ- כ-ן-‬ ---------- ‫אני כאן.‬ 0
a-i-ka'n. a__ k____ a-i k-'-. --------- ani ka'n.
Ty si tu. ‫את /-ה--א-.‬ ‫__ / ה כ____ ‫-ת / ה כ-ן-‬ ------------- ‫את / ה כאן.‬ 0
ata-/a- ----. a______ k____ a-a-/-t k-'-. ------------- atah/at ka'n.
On je tu a ona je tu. ‫--א -אן ו-י- --ן-‬ ‫___ כ__ ו___ כ____ ‫-ו- כ-ן ו-י- כ-ן-‬ ------------------- ‫הוא כאן והיא כאן.‬ 0
h- ka'--w--i-ka'-. h_ k___ w___ k____ h- k-'- w-h- k-'-. ------------------ hu ka'n w'hi ka'n.
My sme tu. ‫------כ--.‬ ‫_____ כ____ ‫-נ-נ- כ-ן-‬ ------------ ‫אנחנו כאן.‬ 0
a---n- -a-n. a_____ k____ a-a-n- k-'-. ------------ anaxnu ka'n.
Vy ste tu. ‫א-- /-ן כ-ן.‬ ‫___ / ן כ____ ‫-ת- / ן כ-ן-‬ -------------- ‫אתם / ן כאן.‬ 0
a--m/a------'n. a________ k____ a-e-/-t-n k-'-. --------------- atem/aten ka'n.
Oni sú všetci tu. ‫----ול- כ--.‬ ‫__ כ___ כ____ ‫-ם כ-ל- כ-ן-‬ -------------- ‫הם כולם כאן.‬ 0
h-m -ula--ka--. h__ k____ k____ h-m k-l-m k-'-. --------------- hem kulam ka'n.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + hebrejčina (1-100) MP3 hebrejčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!