Slovníček fráz

sk Osoby   »   ka პიროვნებები

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [ერთი]

1 [erti]

პიროვნებები

p'irovnebebi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
ja -ე მ_ მ- -- მე 0
-e m_ m- -- me
ja a ty მ- -- --ნ მ_ დ_ შ__ მ- დ- შ-ნ --------- მე და შენ 0
me -a -hen m_ d_ s___ m- d- s-e- ---------- me da shen
my obaja / my obidve ჩ-ენ ო---ე ჩ___ ო____ ჩ-ე- ო-ი-ე ---------- ჩვენ ორივე 0
c-ve--o-i-e c____ o____ c-v-n o-i-e ----------- chven orive
on ი- ი_ ი- -- ის 0
-s i_ i- -- is
on a ona ი--[კ---- -ა ი--[ქა-ი] ი_ [_____ დ_ ი_ [_____ ი- [-ა-ი- დ- ი- [-ა-ი- ---------------------- ის [კაცი] და ის [ქალი] 0
is--k'a-s---da -s-[ka--] i_ [_______ d_ i_ [_____ i- [-'-t-i- d- i- [-a-i- ------------------------ is [k'atsi] da is [kali]
oni obaja / ony obidve ის-ნ--ორ--ე ი____ ო____ ი-ი-ი ო-ი-ე ----------- ისინი ორივე 0
is-ni-or--e i____ o____ i-i-i o-i-e ----------- isini orive
muž კაცი კ___ კ-ც- ---- კაცი 0
k'-tsi k_____ k-a-s- ------ k'atsi
žena ქ--ი ქ___ ქ-ლ- ---- ქალი 0
k-li k___ k-l- ---- kali
dieťa ბავ-ვი ბ_____ ბ-ვ-ვ- ------ ბავშვი 0
b-vs-vi b______ b-v-h-i ------- bavshvi
rodina ო---ი ო____ ო-ა-ი ----- ოჯახი 0
oj--hi o_____ o-a-h- ------ ojakhi
moja rodina ჩემი-ოჯა-ი ჩ___ ო____ ჩ-მ- ო-ა-ი ---------- ჩემი ოჯახი 0
ch-mi o----i c____ o_____ c-e-i o-a-h- ------------ chemi ojakhi
Moja rodina je tu. ჩემი -ჯა-ი-ა- ---ს. ჩ___ ო____ ა_ ა____ ჩ-მ- ო-ა-ი ა- ა-ი-. ------------------- ჩემი ოჯახი აქ არის. 0
c----------- -- aris. c____ o_____ a_ a____ c-e-i o-a-h- a- a-i-. --------------------- chemi ojakhi ak aris.
Ja som tu. მე -ქ ვა-. მ_ ა_ ვ___ მ- ა- ვ-რ- ---------- მე აქ ვარ. 0
m- -k -a-. m_ a_ v___ m- a- v-r- ---------- me ak var.
Ty si tu. შე- აქ--ა-. შ__ ა_ ხ___ შ-ნ ა- ხ-რ- ----------- შენ აქ ხარ. 0
s--n-a- k-ar. s___ a_ k____ s-e- a- k-a-. ------------- shen ak khar.
On je tu a ona je tu. ის-[-ა----ა----ი- დ--ი--[--ლი--------ს. ი_ [_____ ა_ ა___ დ_ ი_ [_____ ა_ ა____ ი- [-ა-ი- ა- ა-ი- დ- ი- [-ა-ი- ა- ა-ი-. --------------------------------------- ის [კაცი] აქ არის და ის [ქალი] აქ არის. 0
is ---a--i] ak -ris-d- -s---al----------. i_ [_______ a_ a___ d_ i_ [_____ a_ a____ i- [-'-t-i- a- a-i- d- i- [-a-i- a- a-i-. ----------------------------------------- is [k'atsi] ak aris da is [kali] ak aris.
My sme tu. ჩვ---ა- -არ-. ჩ___ ა_ ვ____ ჩ-ე- ა- ვ-რ-. ------------- ჩვენ აქ ვართ. 0
ch-----k--a-t. c____ a_ v____ c-v-n a- v-r-. -------------- chven ak vart.
Vy ste tu. თ---ნ-აქ-ხა-თ. თ____ ა_ ხ____ თ-ვ-ნ ა- ხ-რ-. -------------- თქვენ აქ ხართ. 0
tk-en-ak --ar-. t____ a_ k_____ t-v-n a- k-a-t- --------------- tkven ak khart.
Oni sú všetci tu. ისი-- ყვ-ლან---- არ-ან. ი____ ყ______ ა_ ა_____ ი-ი-ი ყ-ე-ა-ი ა- ა-ი-ნ- ----------------------- ისინი ყველანი აქ არიან. 0
is--i q--lan---k-aria-. i____ q______ a_ a_____ i-i-i q-e-a-i a- a-i-n- ----------------------- isini qvelani ak arian.

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!