Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   ps عام ترانسپورت

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [ شپږ دیرش ]

36 [ شپږ دیرش ]

عام ترانسپورت

aām trānsport

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina paštčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? د-بس --ځ-ی چ--ته-د-؟ د ب_ ت____ چ____ د__ د ب- ت-ځ-ی چ-ر-ه د-؟ -------------------- د بس تمځای چیرته دی؟ 0
د------ځای----ت----؟ د ب_ ت____ چ____ د__ د ب- ت-ځ-ی چ-ر-ه د-؟ -------------------- د بس تمځای چیرته دی؟
Ktorý autobus ide do centra? کو--ب- مرکز--ه-ځ-؟ ک__ ب_ م___ ت_ ځ__ ک-م ب- م-ک- ت- ځ-؟ ------------------ کوم بس مرکز ته ځي؟ 0
ک-م-بس م-ک- ت--ځي؟ ک__ ب_ م___ ت_ ځ__ ک-م ب- م-ک- ت- ځ-؟ ------------------ کوم بس مرکز ته ځي؟
Ktorou linkou musím ísť? زه --- --یر--- واخلم؟ ز_ ک__ ش___ ب_ و_____ ز- ک-م ش-ی- ب- و-خ-م- --------------------- زه کوم شمیر بس واخلم؟ 0
za -o- šm-- b- oāǩ-m z_ k__ š___ b_ o____ z- k-m š-y- b- o-ǩ-m -------------------- za kom šmyr bs oāǩlm
Musím prestúpiť? ایا-ز- --ونه -دل -ړم؟ ا__ ز_ ب____ ب__ ک___ ا-ا ز- ب-و-ه ب-ل ک-م- --------------------- ایا زه بسونه بدل کړم؟ 0
āyā----bso---bd- k-m ā__ z_ b____ b__ k__ ā-ā z- b-o-a b-l k-m -------------------- āyā za bsona bdl kṟm
Kde musím prestúpiť? زه چیر-ه ریل--ا-ي ----ک--؟ ز_ چ____ ر__ ګ___ ب__ ک___ ز- چ-ر-ه ر-ل ګ-ډ- ب-ل ک-م- -------------------------- زه چیرته ریل ګاډي بدل کړم؟ 0
za-ç-----r---gāḏêy-b-- kṟm z_ ç____ r__ g____ b__ k__ z- ç-r-a r-l g-ḏ-y b-l k-m -------------------------- za çyrta ryl gāḏêy bdl kṟm
Koľko stojí cestovný lístok? د---ټ -یم- -وم-----؟ د ټ__ ق___ څ____ د__ د ټ-ټ ق-م- څ-م-ه د-؟ -------------------- د ټکټ قیمت څومره ده؟ 0
د--کټ قی---څ--ر- د-؟ د ټ__ ق___ څ____ د__ د ټ-ټ ق-م- څ-م-ه د-؟ -------------------- د ټکټ قیمت څومره ده؟
Koľko zastávok je to ešte do centra? ښ-ر-ته-س----------ر---ې به-څومره-ب-و---و-؟ ښ__ ت_ س____ پ_ ل___ ک_ ب_ څ____ ب____ و__ ښ-ر ت- س-ا-و پ- ل-ر- ک- ب- څ-م-ه ب-و-ه و-؟ ------------------------------------------ ښار ته ستاسو په لاره کې به څومره بسونه وی؟ 0
ǩā- ta s-ā-o--a-l--a--ê -a t---r--b-o-- -y ǩ__ t_ s____ p_ l___ k_ b_ t_____ b____ o_ ǩ-r t- s-ā-o p- l-r- k- b- t-o-r- b-o-a o- ------------------------------------------ ǩār ta stāso pa lāra kê ba tsomra bsona oy
Tu musíte vystúpiť. ت-س-------ښکته-شئ. ت___ د___ ښ___ ش__ ت-س- د-ت- ښ-ت- ش-. ------------------ تاسو دلته ښکته شئ. 0
tā-o--lta ǩk-a-š t___ d___ ǩ___ š t-s- d-t- ǩ-t- š ---------------- tāso dlta ǩkta š
Musíte vystúpiť vzadu. تا-و ل---- ------ر---. ت___ ل_ ش_ څ__ ب__ ش__ ت-س- ل- ش- څ-ه ب-ر ش-. ---------------------- تاسو له شا څخه بهر شئ. 0
t-so-----ā-t-ǩa-bar-š t___ l_ š_ t___ b__ š t-s- l- š- t-ǩ- b-r š --------------------- tāso la šā tsǩa bar š
Ďalšie metro príde o 5 minút. ر-ت-و-ک- سب-----پ- - --ی---ک--راځ-. ر_______ س_____ پ_ 5 د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- س-ا-و- پ- 5 د-ی-و ک- ر-ځ-. ----------------------------------- راتلونکی سباوون په 5 دقیقو کې راځي. 0
ر-ت-و--ی ---و-ن -- 5 د---و -ې--ا-ي. ر_______ س_____ پ_ 5 د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- س-ا-و- پ- 5 د-ی-و ک- ر-ځ-. ----------------------------------- راتلونکی سباوون په 5 دقیقو کې راځي.
Ďalšia električka príde o 10 minút. ر-تلون----ر-م -ه-1- د-یقو--ې -اځي. ر_______ ټ___ پ_ 1_ د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- ټ-ا- پ- 1- د-ی-و ک- ر-ځ-. ---------------------------------- راتلونکی ټرام په 10 دقیقو کې راځي. 0
رات--ن-ی -رام -- 10-دقیق--ک---اځ-. ر_______ ټ___ پ_ 1_ د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- ټ-ا- پ- 1- د-ی-و ک- ر-ځ-. ---------------------------------- راتلونکی ټرام په 10 دقیقو کې راځي.
Ďalší autobus príde o 15 minút. ر--لونک- -س--ه-15 دقی-و-کې-ر-ځي. ر_______ ب_ پ_ 1_ د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- ب- پ- 1- د-ی-و ک- ر-ځ-. -------------------------------- راتلونکی بس په 15 دقیقو کې راځي. 0
رات--ن---بس-پ---- ---ق- ---ر-ځي. ر_______ ب_ پ_ 1_ د____ ک_ ر____ ر-ت-و-ک- ب- پ- 1- د-ی-و ک- ر-ځ-. -------------------------------- راتلونکی بس په 15 دقیقو کې راځي.
Kedy ide posledné metro? ور--ت-----ا-و- ک-ه ځ-؟ و______ س_____ ک__ ځ__ و-و-ت-ۍ س-ا-و- ک-ه ځ-؟ ---------------------- وروستنۍ سباوون کله ځي؟ 0
و-وستنۍ---اوو--ک-ه ځ-؟ و______ س_____ ک__ ځ__ و-و-ت-ۍ س-ا-و- ک-ه ځ-؟ ---------------------- وروستنۍ سباوون کله ځي؟
Kedy ide posledná električka? و--س---ټرام کله-ځ-؟ و_____ ټ___ ک__ ځ__ و-و-ت- ټ-ا- ک-ه ځ-؟ ------------------- وروستی ټرام کله ځي؟ 0
و---تی--را---ل- ځي؟ و_____ ټ___ ک__ ځ__ و-و-ت- ټ-ا- ک-ه ځ-؟ ------------------- وروستی ټرام کله ځي؟
Kedy ide posledný autobus? و--ست- -س-ک-ه-ځي؟ و_____ ب_ ک__ ځ__ و-و-ت- ب- ک-ه ځ-؟ ----------------- وروستی بس کله ځي؟ 0
و-و-ت- ---کل- --؟ و_____ ب_ ک__ ځ__ و-و-ت- ب- ک-ه ځ-؟ ----------------- وروستی بس کله ځي؟
Máte cestovný lístok? ای- ت-سو -ک- -رئ؟ ا__ ت___ ټ__ ل___ ا-ا ت-س- ټ-ټ ل-ئ- ----------------- ایا تاسو ټکټ لرئ؟ 0
ای--تاسو --- -ر-؟ ا__ ت___ ټ__ ل___ ا-ا ت-س- ټ-ټ ل-ئ- ----------------- ایا تاسو ټکټ لرئ؟
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. ټ-ک-؟--ه-- زه----ټ -ه لر-. ټ____ ن_ ، ز_ ټ___ ن_ ل___ ټ-ک-؟ ن- ، ز- ټ-ک- ن- ل-م- -------------------------- ټیکټ؟ نه ، زه ټیکټ نه لرم. 0
ṯ-----a--a --kṯ-n- lrm ṯ___ n_ z_ ṯ___ n_ l__ ṯ-k- n- z- ṯ-k- n- l-m ---------------------- ṯykṯ na za ṯykṯ na lrm
Potom musíte zaplatiť pokutu. بیا--ا-و -ریمه ---ړ-. ب__ ت___ ج____ و_____ ب-ا ت-س- ج-ی-ه و-ک-ئ- --------------------- بیا تاسو جریمه ورکړئ. 0
b-----so----ma----ṟ b__ t___ j____ o___ b-ā t-s- j-y-a o-k- ------------------- byā tāso jryma orkṟ

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 paštčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?